Družstevná samospráva pre Slovensko

Podpora veľkých zahraničných firiem bola dlhodobo hlavným liekom na nezamestnanosť mnohých vlád na Slovensku. Lenže veľké firmy aj napriek výhodným stimulom nechcú ísť do zaostalých regiónov. A kto vie, ako dlho budú udržiavať miesta tam, kde už sú? Podpora firiem domácich, firiem v zaostalých regiónoch a zabránenie presunu pracovných miest do zahraničia by mali byť cieľom najbližšieho obdobia. Ale ako podporovať vlastné firmy, keď ich tu veľa nie je? Ako zabezpečiť, aby aj domáce firmy nepresunuli v budúcnosti pracovné miesta do zahraničia? Ako zvýšiť zamestnanosť v regiónoch? Musíme zvoliť taký model podpory, ktorý vyrieši všetky tieto otázky.

Jednou z foriem, ako budovať vlastné podniky, ktoré nepresunú pracovné miesta do zahraničia a ktoré sú vhodné aj do menej rozvinutých regiónov, je podpora družstiev. Skutočných družstiev, nie skrytých akcioviek, ako ich máme v súčasnosti definované v obchodnom zákonníku. Družstevné samosprávy sú veľmi efektívne podniky, odolné voči kríze a taktiež vhodné pre lokálne ekonomiky. Ich hlavnou výhodou je iná organizačná štruktúra, vďaka ktorej nepotrebujú veľké investície, ale hlavne ochotných ľudí. Je to efektívna forma, ako pomôcť zaostalým regiónom a zároveň vytvoriť prácu pre miestnych ľudí.

Vrakunská komunitná záhrada

Vrakunská komunitná záhrada sa nachádza v mestskej časti Bratislava II. – Vrakuňa, na Leknovej ulici. Pozemok majú v prenájme od urbariátu s možnosťou predkupného práva. Bola to kedysi záhradkárska oblasť. Pozemok má asi 2000m4. Momentálne je rozdelný na pestovateľskú a chovateľskú časť.

Ako to tam funguje?

V komunitnej záhrade sa snažia nevytvárať pravidlá, ale učiť sa spolunažívať a tvoriť v prospech ostatných. Jednoducho, každý kto má záujem si tu miesto nájde.

Michaela Žilková hovorí: "Za záhradu sme zodpovední všetci. Pozemok máme v prenájme ako Občianske združenie. A o všetkých veciach rozhodujeme spoločne."

Prinášame vám krátky rozhovor s Michaelou Žilkovou, koordinátorkou záhrady:

Príklady šialeností, ktoré tolerujeme

Hovoriť o spravodlivosti v súčasnom systéme je akoby hovoriť, že máme úplnú slobodu, dokonalú demokraciu, či rovnosť príležitostí, proste nezmysel. Veľmi do oči bijúcim príkladom je príklad bezdomovectva v kontraste s niektorými väzeniami súčasného sveta, či rozdiely v mzdách špičkových športovcov a špičkových lekárov. 

V tomto systéme stále tolerujeme až nepochopiteľné záležitosti, či už máme vo vláde takých, či onakých. Nedá sa čakať demonštrácie, ale nedá sa čakať ani vôbec na nejaký tlak, lebo proti týmto veciam zatiaľ skoro nikde nevznikol. Treba to pochopiť a rovno začať jednať proti tomu. Začnime kultúrnymi šialenosťami, ktoré nám poukážu ako sa tento systém stavia k zločinu a utrpeniu a pokračujeme potom samotnou tvorbou a zárobkami za ňu. Pretože problém nie je len v nespravodlivosti pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku v akciových spoločnostiach, „s.r.o.čkách“ a podobných modeloch podnikania, tiahne sa to celým systémom, kde bude tiež potrebné nájsť spôsoby najrozumnejších odmien za dané činnosti. Ak vás netrápia práve tie šialenosti v podnikateľských modeloch, ktoré v našich článkoch rozoberáme, ktoré pomáhajú udržovať súčasný systém, mali by ste sa zamyslieť aj nad vedľajšími príznakmi a samotnou etikou, ktorá je v tomto systéme nastavená tak, že v iných oblastiach sa tým vynárajú enormné excesy.

Rozpor humanizmu a neoliberalizmu dokázaný vedou

Martin Luther King sa pokúšal naštartovať hnutie za odstránenie chudoby. Uvažoval jednoducho a sústredene, vnímal riešenie chudoby ako logické a racionálne vyústenie občianskych a ľudských práv. „Musíme rýchlo zahájiť posun od spoločnosti orientovanej na veci k spoločnosti orientovanej na osoby.“ Videl implementáciu univerzálneho garantovaného príjmu ako prvý krok v procese rekonštrukcie celej spoločnosti. Dnes na neho nadväzujú nové hnutia, ktoré vidia síce rôzne cesty, no väčšina vníma nerovnosť v bohatstve, majetkoch, príjmoch a využívaní zdrojov, ktorá je príznakom súčasného neoliberálneho modelu, ktorá je výrazne popísaná napríklad v knihe Thomasa Pikettyho –„Kapitál v 21. storočí“, ako enormný problém súčasnosti. Veda v súčasnosti dokazuje prečo ním je a prečo sa dostáva do rozporu s odstraňovaním chudoby.

Plánovaná spoločnosť je nevyhnutná

Kombinácia kapitalisticky riadenej spoločnosti a ďalšieho technologického rozvoja je pre ľudstvo smrteľná.


Civlizačný pokrok dosiahol úroveň, kedy je nevyhnutné celoplanetárne plánovať chod spoločnosti, alebo rezignovať na ďalší rozvoj technológií. V texte uvedieme argumenty v prospech globálnej správy civilizácií.



1. Dôsledky konania jednej generácie môžu nezvratne ovplyvniť generácie nasledovné. Istotne, aj pred vznikom modernej spoločnosti jestvovali civilizácie schopné radikálne pozmeniť životné prostredie, takže aj sú badateľné dôsledky ich konania: odlesňovanie, vyhubenie živočíšnych druhov. Ale nikdy to neboli zmeny na úrovni génov, zmeny nezvrátiteľné a nekontrolovateľné. Súčasné usporiadanie mocenských síl a dominantý ekonomický model prakticky znemožňujú akúkoľvek reguláciu prostriedkov ohrozujúcich všetky budúce ľudské generácie. Spracovanie odpadu atómových elektrární či možné konzekvencie zlyhania pokusu geneticky modifikovať živé organizmy, to sú úlohy vytvárané dnes pre našich potomkov. Veríme v ich budúcu technologickú vyspelosť umožňujúcu ich hravé zvládnutie. Takže doterajšie negatívne dôsledky technológií budú vyliečené ďalšou technológiou. Ak sa tento model má stať pravdou, určite nie v kapitalistickej organizácii práce.

Družstevné podnikanie na Slovensku

Podnikanie sa nemusí automaticky spájať len s akciovou spoločnosťou (a.s.), alebo spoločnosťou s ručeným obmedzeným (s.r.o.). Na Slovensku existuje a funguje aj iná forma podnikania – Družstvo alebo Kooperatíva.

Ak sa povie slovo družstvo, mnohí si predstavia JRD ešte z čias socializmu. Predstavia si miesto, kde sa premávali traktory a pobehovali kravy. Dnes je však situácia odlišná a pojem družstvo má množstvo rôznych podôb a významov. Môže ísť napríklad o - výrobné družstvo, poľnohospodárske družstvo, alebo aj o úverové družstvo, ktoré pôsobí v oblasti financií a úverov. Predstava družstva ako si ho pamätajú naši rodičia, alebo starí rodičia je dnes už dávno prekonaná a družstevné alebo kooperatívne podnikanie v prostredí Slovenska postupne ožíva. K najaktívnejším podporovateľom družstevného podnikania u nás patrí najmä poslanec NR SR - Ľuboš Blaha.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 4/4

...pokračovanie:

Nakoľko situácia žiaľ je nasledovná, že po des-industrializácií mnohých oblastí Slovenskej republiky, následne nevybudovanej infraštruktúre sa javia tieto regióny ako zjavne nepríťažlivé pre zahraničný veľkokapitál, čo môžeme vidieť už dlhšiu dobu. Situáciu v daných regiónoch zhoršila samozrejme už vyššie spomenutá emigrácia obyvateľov za prácou, ale aj značné starnutie obyvateľov v daných oblastiach, čo úzko korešponduje s dlhodobo negatívnymi demografickými trendmi. Pokiaľ by sme pokračovali v realizovaní politiky na báze statusu quo, tak by sme museli obyvateľov v daných oblastiach ešte mohutnejšie dotovať sociálnymi dávkami(ktoré dnes nepovažujem za priveľké), alebo jednoducho by nám tieto vymedzené územia padali ešte hlbšie do ekonomickej a sociálnej recesie.

Takéto podniky  sú správnou odpoveďou  nie len na súčasnú krízu kapitalizmu z pohľadu miestnych ekonomík, no zároveň sú o mnoho sociálne spravodlivejšie a vzhľadom k vlastníckemu vzťahu pracovníkov môžu byť aj efektívnejšie.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 3/4

...Pokračovanie:

Budem pokračovať v prezentovaní môjho názoru, poviem to jednoducho, pokiaľ budete ,,zlepšovať“ podnikateľské prostredie v pozícií, kde máte zjavne veľkú nerovnosť, tak  v konečnom dôsledku len tú nerovnosť prehĺbite, nakoľko väčší hráči pohltia menších. Tieto výhody získajú opäť len tí najväčší hráči na slovenskom ekonomickom trhu, dnes už skoncentrovaný vo forme zjavne viditeľnej finančnej oligarchie, zároveň tým podľa môjho názoru nedôjde k vyriešeniu najväčších problémov našich miestnych ekonomík, akými sú vysoká nezamestnanosť, čoraz viac narastajúca nerovnosť a chudoba.

Tým nemám na mysli len dlhodobo marginalizované skupiny obyvateľov na našom území, ale dovolím si o hovoriť zjavne najmenšej sociálnej mobilite väčšiny obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky za posledné štvrťstoročie určite. Pokiaľ sme v období pred rokom 1989, ale neskôr požadovali a stále požadujeme demokraciu, mali by sme sa dnes vážne zamyslieť nad, tým, že nakoľko je spoločnosť v ktorej momentálne žijeme skutočne demokratická.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 2/4

...pokračovanie:

Táto kríza sa dá nazvať zjednodušene ako krízou agregátneho celosvetového dopytu, pričom sa do veľkej miery podobá na krízu z roku 1929, avšak kvôli globálnosti súčasného sveta, môže mať ešte drastickejšie dopady na svetový finančný systém, čo sa prejavuje pomalým ,,zamŕzaním“ svetového obchodu.

Samozrejme táto kríza nie je náhodným javom a má svoju podstatu v trendoch neoliberálnych ekonomických reforiem, realizovaných vo svete za viac ako posledných tridsať rokov, ktoré museli byť vyvíjané súčasne  aj s tlakom na rozbitie ZSSR, jeho satelitných krajín a bývalej socialistickej Juhoslávie. Pretože pokiaľ by k tomu nedošlo, tak kapitalizmus v danom(tesne pred rokom 1989) momente by sa nachádzal tiež na pokraji svojho budúceho vôbec možného fungovania, ako to môžeme vidieť aj dnes.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 1/4

Od roku 2007 definitívne, niektorí odborníci to spomínali už skôr vstúpila najväčšia ekonomika sveta USA do krízy. V období pred rokom 2007 čelní politickí predstavitelia USA a Veľkej Británie deklarovali obdobie prosperity spojené s pomerne  značným hospodárskym rastom.  Obdobie  poslednej dekády minulého storočia a začiatok storočia nového sa javili jak laikom, tak mnohým politikom, ale , čo je nutné podotknúť aj väčšine ekonomických odborníkom ako veľmi pokojné.

Vyjadrenia prezidenta USA, britského premiéra, exekutívnych predstaviteľoch zodpovedných za rezorty financií v týchto krajinách, však mali poslúžiť potrebám finančných elít (Farlow,2014). Ekonomický cyklus bol v danom období aspoň ,,naoko“ stabilný, spotreba obyvateľov krajín Západu stúpala, na burzách vládla dôvera, teda aspoň aktéri, ktorí sa v danom prostredí pohybovali sa tak tvárili.

Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti "eseročke"

Na Slovensku je najčastejšou formou podnikania „eseročka“. Jedna z jej hlavných výhod je, že ju môže založiť len jedna osoba, ktorá v nej môže zároveň vykonávať funkciu jej orgánov. Táto právna forma nie je ani kapitálovo náročná, nakoľko minimálny vklad je 5000,- €. Po novom je zavedená nevyhnutnosť skladať vklad do banky, čiže už nestačí len prehlásenie správcu vkladu. A práve táto skutočnosť bola dôležitým „dôvodom“ pre výber tejto právnej formy.

Ako optimálne sa na podnikanie môže javiť aj družstvo. Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

RAST alebo ROZVOJ – treba sa rozhodnúť!

Spoločenské riadenie investícií – ovplyvňovanie štruktúry výrobného dopytu

Pri rozhovore s docentom Hohošom v relácii Ekonomická demokracia č.32 Slobodnom vysielači B.Bystrica došiel pán docent k poznaniu akejsi bezvýchodiskovosti ekonomiky, ak budeme mať na zreteli stále RAST  ako hlavné makroekonomické kritérium priemyselnej spoločnosti a argumentoval vedeckým názorom, že potom musí svet zabezpečiť NON-RAST.

Už som nestihol pánu docentovi pripomenúť, že oproti RASTU sa dá postaviť do cieľa aj postpriemyselného i priemyselného prostredia ROZVOJ.

 Problému rastu a rozvoja sa Schweickart  venuje viac v súvislosti so spotrebou a ekologickými aspektmi. Tvrdí, že „musíme rozlišovať medzi rastom a rozvojom. Rast znamená prírastok spotreby meraný štandardami HDP. Rozvoj predstavuje racionálny pohyb vpred smerom k trvalo udržateľnej budúcnosti.“  

Štyri úrovne uplatnenia modelu ekonomickej demokracie

Ponechajme rozhodovanie o tom, ako bude vyzerať spoločnosť existujúca v ekonomickej demokracii, na dohodu v jednotlivých štátoch, regiónoch, dokonca až na miestnych samosprávach. Dôležité je dodržanie tých troch zásadných kritérií tvoriacich črty ekonomickej demokracie. Teda, aby to bolo celospolečenské alebo kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov, aby to bol vzájomne výhodný, teda férový obchod a trh a aby to bola zásada vytvárania verejných investícií a kontrolovania účelu verejných financií v systéme verejných bánk.

Nech si na každej úrovni vytvárajú svoje funkčné usporiadanie a predovšetkým proces transformácie od kapitalizmu k ekonomickej demokracii. Netreba stáť azda o to, aby sa teraz skupina teoretikov pohádala, či bude lepšie začať v jednej krajine a postupne krajinu po krajine získavať, alebo vytvoriť zlomový moment prechodu celej globálnej spoločnosti na ekonomickú demokraciu.

Ak už viac nechceme vytvárať ozbrojené konflikty plynúce vždy hlavne zo zmanipulovania más a z nepochopenia, nekomunikácie medzi ľuďmi, mali by sme predovšetkým vytvoriť

Model postupného prerastania ekonomickej demokracie do globálnej ekonomiky a vytvárajúcej sa postkapitalistickej spoločnosti

ZISK - omyl či zámer kapitalistov, božstvo, alebo iba časovo odlíšený náklad budúceho hospodárenia?

Vo svojej koncepcii o ekonomickej demokracii David Schweickart nevylúčil z ekonomických pojmov, ktoré používa na objasnenie princípov ekonomickej demokracie, pojem zisk. Prirodzene, ak chce vysvetliť dnešnému človeku, ako bude fungovať podnik založený na princípe zamestnaneckej samosprávy a ako budú fungovať férový trh i verejné investície, nemôže zavádzať nové pojmy tam, kde bežne ľudia zvyknú pomenovať ten kladný hospodársky výsledok z podnikania ako zisk.

Schweickart ho však spája veľmi správne s problémom prerozdeľovania výsledkov výroby - teda hospodárskej činnosti na trhu a do popredia posúva vysvetľovanie oprávnenosti či neoprávnenosti zisku súkromného vlastníka - teda kapitalistu. Pýta sa, na základe čoho možno určiť, že ide o spravodlivé rozdeľovanie, na základe čoho možno stanoviť, aké množstvo výsledného produktu dostane každý účastník výrobného procesu?

Kapitál je predovšetkým spoločenskou dohodou, nie božstvom majetku

Hlavnou prekážkou v premýšľaní o uplatnení čŕt ekonomickej demokracie v praktickom ekonomickom živote je pocit "nedostatku kapitálu". Každý, kto je ochotný pustiť sa do tvorby hospodárskej organizácie a rozbehnúť výrobu, predaj, tvorbu služieb, položí ako prvú otázku: A kde vziať KAPITÁL k tejto výrobe? Je to dôsledok dlhotrvajúceho vzdelávania založeného na pocite, že ten "kapitál" sú len peniaze, obeživo a poklad - úspory vo forme bankových produktov, ktoré potrebujeme pre vlastný rozvoj činností. A zároveň možno potvrdiť, že hospodárska prax za ostatných 27 rokov u nás sa skutočne výhradne zaoberá rozvojom výroby i podnikania za podmienky nevyhnutne mať "kapitál" vo forme peňazí, ktorý  musíme "zainvestovať" do rozbehu podnikania.

Treba sa k tomu postaviť najprv vyhľadaním príslušných teoretických východísk. Tu sú:

 Kapitál, jeho charakter a jeho premeny v čase

Pre potreby rozvoja hospodárskej činnosti a praktického rozbehu organizovania kolektívneho vlastníctva je dobré znova si preveriť, čo je to vlastne kapitál a aký má kapitál charakter.

To zároveň pomôže objasniť, prečo je možné dokonca nielen na úrovni tvorby kolektívneho vlastníctva jednotlivcami (teda v družstve a tým sa rozumie -zamestnaneckej samosprávy), ale aj na celospoločenskej úrovni prejsť od súkromného vlastníctva kapitálu k forme zospoločenštenia vlastníctva a tvorbe verejného investičného kapitálu. Predložme si tu zdôvodnenie, týkajúce sa vlastníctva kapitálu ako spoločenského vzťahu.

Ekonomická demokracia je reálnou alternatívou k ekonomike kapitalizmu 21.storočia

Kritici “reálneho socializmu” i　byrokratického modelu socializmu hneď po prvom definovaní prvkov ekonomickej demokracie vytiahnu argumenty o tom, že tento systém už raz skrachoval a preto vraj nie je realizovateľný.V tom sa vzácne zhodnú antikomunisti spolu so stúpencami kritiky socializmu do roku 1989 a zabúdajú, že chcú porovnávať neporovnateľné - porovnávať východiská poslednej dekády 20.storočia a vtedajšej geopolitickej situácie s východiskami druhej dekády 21.storočia a geopolitickým vývojom vo svete teraz, po roku 2014.

Tu je potrebné uviesť, že akákoľvek podobnosť je náhodná predovšetkým preto, lebo ekonomický model ekonomickej demokracie vytvárame na základe iných východísk ekonomickej a spoločenskej reality, teda reality finančnej krízy a rozloženia hospodárskej sily sveta v druhej dekáde 21.storočia a ku cti môže poslúžiť práve vedomie si historickej skúsenosti ako sa budoval ekonomický systém “reálneho socializmu”. A že základným "stavebným kameňom" ekonomickej demokracie sa stávajú firmy v kolektívnom vlastníctve svojich zamestnancov - teda členov družstiev, to je predsa dôkaz ako sa dokáže presadiť priama demokracia v hospodárskej praxi a ako sa iniciatíva "zdola", od ľudí, dokáže životaschopne ujať funkcie hospodára.

Výzva pre generácie žijúcich, ktorí pracovali a zažili ekonomický systém socializmu a pracujú a zažívajú kapitalizmus

Môže byť pre nás, pre generáciu ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí zažili ešte socializmus, a to socialistickú ekonomiku rozvinutú v Československu a v bloku krajín Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci do roku1990, prežili spoločenskú, politickú i ekonomickú transformáciu od centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku a vlastne reštauráciu kapitalizmu a ktorí sme boli pracovne činní vtedy i dnes v globálnej ekonomike v európskom priestore za víťazného ťaženia i súčasného pádu neoliberálnych hospodárskych politík, ešte niečo významnejšie, ako prijať výzvu a pri ekonomickom modelovaní ekonomickej demokracie dokázať, že svet môže smerovať zároveň k sociálnemu i ekonomickému pokroku? Nie je to zároveň šanca aj na základe prežitých jedinečných skúseností so socializmom 20. storočia i kapitalizmom 21.storočiav ytvárať ekonomický model ekonomickej demokracie, ktorý bude funkčný a použiteľný „hneď“?

Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomickej demokracie

Vo februári 2012 bola v Bratislave vernisáž zborníka SVET V BODE OBRATU - Systémové alternatívy kapitalizmu, zborník vyšiel vo vydavateľstve VEDA koncom 2011, ISBN 978-80-224-1227-8, pod autorským vedením P.Dinuša a L.Hohoša to bol zborník vedeckých statí hlavne k téme ekonomická demokracia. Moja stať v knihe sa volá Otázky ekonomického modelovania nástupníckej teórie ekonomickej demokracie, má 45 strán a predchádzala knihe z praxe, Coopindustrii. 
Potvrdzujem teda, že som splnil sľub daný na tej vernisáži, že budem pracovať priamo v priemyselnom podniku vo výrobe a v obchode, aby som mohol dokázať na praxi, či a hlavne že je možné uskutočniť do praxe všetky tri prvky ekonomickej demokracie. No, Coopindustria je vlastne praktickou ukážkou tej prvej črty, tvorby zamestnaneckých samospráv v priemysle. Na ďalších dielach postupne pracujem.
Kniha vyšla ako grantový projekt a ako autor mám právo oboznámiť verejnosť s mojimi myšlienkami a preto ponúkam niektoré témy a oblasti rozoberané v mojej stati, pretože ak už vyšla kniha ako prípadová štúdia, patrilo by sa ju podporiť teoretickým a vedeckým základom.

Spolupráca namiesto konkurencie

Konkurencia je zákon džungle, spolupráca je znakom spoločnosti.

Chceš byť úspešný a mať veľa peňazí? Musíš sa vedieť predať. Musíš na sebe tvrdo pracovať a uspieť na trhu.

Toto sú známe frázy dnešnej doby. Elity v nás pestujú súťaživosť a túžbu stať sa kráľom džungle. Hovoria, že každý môže byť úspešný. Podnecujú v nás egoizmus a individualizmus. Postupne vzniká veľká skupina jednotlivcov v dave. Každý za seba, každý proti všetkým.

Šancu uspieť má každý, len nie všetci...
Vážne si myslíte, že keď budete so všetkými ostatnými súťažiť, že sa presadíte a budete mať lepšie? Máte skutočne rovnaké šance uspieť ako tí, ktorí už sú zabehnutí? Novodobí motivátori nás dennodenne presviedčajú, že sa to dá. Ukazujú nám príbehy bohatých, ktorí zažili mnoho pádov, ale vždy vstali, šli ďalej a nakoniec uspeli. Áno, lenivý človek nebude úspešný s tým súhlasím, ale je to fakt také čiernobiele? A čo keď sú to práve výnimky potvrdzujúce pravidlo? Kasínový kapitalizmus predsa potrebuje aj svojich víťazov, aby nalákal ďalších zákazníkov.

Dubčekov demokratický socializmus

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa v roku 1968 považujem za krivdu spáchanú na našich národoch. Vpád sovietskych vojsk neznamenal len prehĺbenie a upevnenie totalitného režimu v našej liberalizujúcej sa krajine, ale najmä skazu svetovo unikátneho systému. Prvého skutočného Socializmu na svete. Socializmu postaveného na demokratických základoch. Dubčekovho Demokratického Socializmu

21. august 1968, deň ktorý navždy zmenil osud, prítomnosť, aj budúcnosť Slovenska. Po druhej svetovej vojne prevládali v našej spoločnosti dva silné politické prúdy. Jedným boli demokrati a druhým boli komunisti. Od povojnového roku 1945 až do roku 1948 Československo opäť nadviazalo na demokratickú tradíciu z prvej republiky. Existovala pluralita strán a názorov, demokratické voľby, ale aj silnejúci útlak robotníckej triedy. Všetky tieto skutočnosti viedli k tomu, že sa v demokratických voľbách v roku 1948 ujala moci v Československu komunistická strana, ktorá sa časom transformovala na stranu totalitného typu. Strana postupne ovládla celý štát a svoju vedúcu úlohu zakotvila aj v ústave. Podobné strany pôsobili aj v ostatných štátoch bývalého východného bloku.