Civlizačný pokrok dosiahol úroveň, kedy je nevyhnutné celoplanetárne plánovať chod spoločnosti, alebo rezignovať na ďalší rozvoj technológií. V texte uvedieme argumenty v prospech globálnej správy civilizácií.
1. Dôsledky konania jednej generácie môžu nezvratne ovplyvniť generácie nasledovné. Istotne, aj pred vznikom modernej spoločnosti jestvovali civilizácie schopné radikálne pozmeniť životné prostredie, takže aj sú badateľné dôsledky ich konania: odlesňovanie, vyhubenie živočíšnych druhov. Ale nikdy to neboli zmeny na úrovni génov, zmeny nezvrátiteľné a nekontrolovateľné. Súčasné usporiadanie mocenských síl a dominantý ekonomický model prakticky znemožňujú akúkoľvek reguláciu prostriedkov ohrozujúcich všetky budúce ľudské generácie. Spracovanie odpadu atómových elektrární či možné konzekvencie zlyhania pokusu geneticky modifikovať živé organizmy, to sú úlohy vytvárané dnes pre našich potomkov. Veríme v ich budúcu technologickú vyspelosť umožňujúcu ich hravé zvládnutie. Takže doterajšie negatívne dôsledky technológií budú vyliečené ďalšou technológiou. Ak sa tento model má stať pravdou, určite nie v kapitalistickej organizácii práce.
2. Dôsledky konania jedného ľudského spoločenstva ovplyňujú život spoločenstiev, geograficky značne vzdialených. Globálna klimatická zmena, či úniky radiácie premiestnili ekonomický rast a technologický pokrok z oblasti vnútornej právomoci štátov do sféry medzinárodných dohovorov. Už nemožno argumentovať národnou suverenitou a štátnym záujmom, pretože ide o prežite ľudstva ako celku.
3. Dôsledky ekonomickej globalizácie sú už na úrovni štátov nezvládnuteľné. Ak niekedy boli v dôsledku vyčerpanie nerastných surovín, premiestnenia výrobných kapacít a odlivu kapitálu vulnerabilné niektoré oblasti národných štátov, dnes sú vďaka ekonomickej globalizácii ohrozené samotné národné štáty. Špekulácie na burze umožňujú manipulovať s národnými menami a cenami komodít, pričom zisk si odnáša zanedbateľný objem populácie. Táto vysoká finančná hra sa procesom virtualizácie peňazí stáva čoraz nebezpečnejšou, ohrozujúcou celosvetovú populáciu. Hypotetický kolaps by nebol zvládnuteľný na národnej úrovni, možno ani pri medzinárodnej konsolidácii síl. Globálny kapitalizmus už zapríčinil smrť miliónov a ohrozuje miliardy. Ak sa nevzdáme technologického rastu v prospech lokálnych sebestačných komunít, potom musíme skoncovať s myšlienkou trhovej ekonomiky ako prevládajúceho modelu tovarovej výmeny.
4. Ak by ostalo globálne spoločenstvo ľudí neriadené, vydané napospas neoliberálnemu ekonomickému modelu, aj tak by nakoniec skončilo v područí globálnych finančných gigantov. Takto utváraná spoločnosť by bola spravovaná vybranou skupinou mocných, ovládajúcich všetky prostriedky na jej riadenie. Už žiadny národ ani štát, ale strategický plánovači a vrcholoví riaditelia budú určovať kde alokovať výrobné kapacity, postaviť nové mesto či nemocnicu. Do úvahy by prichádzali výhradne kritéria návratnosti a miery zisku, žiadny verejný záujem. V takto formovanej spoločnosti by sa aj najnaivnejší priaznivci voľného trhu cítili nepríjemne. Až vtedy by plne pochopili nezlučiteľnosti globálneho súkromného záujmu a spoločenského dobra.
Je nevyhuntné prestať utekať pred zodpovednosťou a zvoliť si technologický rozvoj a riadenú spoločnosť, alebo spoločnosť bez globálnej správy s nižšou ekonomickou výkonnosťou a lokálnym hospodárstvom. Kombinácia kapitalisticky riadenej spoločnosti a ďalšieho technologického rozvoja je totiž pre ľudstvo smrteľná.
Autor: Martin K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára