Príklady šialeností, ktoré tolerujeme

Hovoriť o spravodlivosti v súčasnom systéme je akoby hovoriť, že máme úplnú slobodu, dokonalú demokraciu, či rovnosť príležitostí, proste nezmysel. Veľmi do oči bijúcim príkladom je príklad bezdomovectva v kontraste s niektorými väzeniami súčasného sveta, či rozdiely v mzdách špičkových športovcov a špičkových lekárov. 

V tomto systéme stále tolerujeme až nepochopiteľné záležitosti, či už máme vo vláde takých, či onakých. Nedá sa čakať demonštrácie, ale nedá sa čakať ani vôbec na nejaký tlak, lebo proti týmto veciam zatiaľ skoro nikde nevznikol. Treba to pochopiť a rovno začať jednať proti tomu. Začnime kultúrnymi šialenosťami, ktoré nám poukážu ako sa tento systém stavia k zločinu a utrpeniu a pokračujeme potom samotnou tvorbou a zárobkami za ňu. Pretože problém nie je len v nespravodlivosti pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku v akciových spoločnostiach, „s.r.o.čkách“ a podobných modeloch podnikania, tiahne sa to celým systémom, kde bude tiež potrebné nájsť spôsoby najrozumnejších odmien za dané činnosti. Ak vás netrápia práve tie šialenosti v podnikateľských modeloch, ktoré v našich článkoch rozoberáme, ktoré pomáhajú udržovať súčasný systém, mali by ste sa zamyslieť aj nad vedľajšími príznakmi a samotnou etikou, ktorá je v tomto systéme nastavená tak, že v iných oblastiach sa tým vynárajú enormné excesy.

Zabitie 14 študentov znamená niekde 1-lôžkovú miestnosť s vlastnou kúpeľňou a zdieľanou kuchynkou. Inde väzni majú výkon trestu vo voľne stojacich dvojpodlažných rodinných domoch a trávia čas s rodinou. Niektoré väznice umožňujú tráviť čas aj s deťmi, keď sa hlásia každé ráno a večer pri nástupe pri čítaní prezencie. Áno, je na vás, či chcete tráviť čas v knižnici, na štadióne, či väzenskom štúdiu, kde sa môžete stať módnym návrhárom. Toto platia často daňoví poplatníci, príp. v prípade súkromných väzníc si mnohí väzni môžu užívať luxus, lebo so súčasným systémom v základoch, ktorý ho drží sami udržovali.

Existujú aj väznice, ktoré medzi voľnočasové aktivity ponúkajú tenis, rybolov, jazda na konci,  príležitosti sa vzdelávať, pohodlné izby, kurzy rozvoja pracovných zručností, klimatizáciu, chladničky, karaoke prehrávače, súkromnú kúpeľňu so sprchou, práčovne, malé konferenčné miestnosti, posilňovne, plne vybavené kuchyne, televízory, internet, knižnice, nahrávacie štúdiá, hodiny tanca a  spevu, bežecké chodníčky a mnoho iného. 

V roku 2011 väznica v Ženeve dala viac ako 40 mil. dolárov (cca 36 mil. €) do nového krídla a jeho  renovácie. V každej  priestrannej trojlôžkovej cele nájdete kúpeľňu alebo si môžete zaplatiť za typickú internátnu izbu. Musíte síce zaplatiť nejaký ten poplatok za to, aby vás umiestnili do jednej z týchto luxusných väzníc, ale je to pár drobných denne za život na luxusnom mieste po tom, čo ste znásilnili a zabili 3 či 4 deti. Chápete? Šialené! Na poplatky si dokonca môžete zarobiť aj prácou online z väznice. 

Nie, so zločincami by sa nemalo narábať neľudským spôsobom, len treba zdôrazniť, že spôsob  riadenia našej spoločnosti je nespravodlivý. Miesto toho, aby sme sa my starali o tých, ktorí sú v núdzi, vytvoríme komfortné väznice pre chamtivých. Miliardy dolárov či eur sa ročne nalieva do  väzenského systému. Kiežby sa radšej investovali do toho, aby ľuďom zabránili páchať zločiny a poskytli im to, čo potrebujú.

Na  porovnanie: „V roku 2007 sa minulo na nápravné strediská približne 74 miliárd dolárov (cca 68 mld. €). Celkový počet väzňov v roku 2007 vo federálnych, štátnych a miestnych väzniciach bol 2 419 241. To vychádza na 27 tis. € na jedného väzňa. Umiestniť približne 500 tis. väzňov do väzníc v USA, ktorí  čakali na súdne konanie a nemohli si dovoliť prepustenie na kauciu, stálo 9 miliárd  dolárov  (cca 8 mld. €) ročne. Väčšinu väzňov predstavujú malí zlodeji, nenásilní zločinci.“

Ale ak prídete o prácu a nemáte ako zaplatiť nájom, skončíte na ulici a každý deň sa modlíte, aby ste našli niečo pod zub. Či už vás sužujú horúčavy, alebo mrznete od zimy, či moknete na daždi alebo v krupobití, nemáte sa kam skryť. V niektorých mestách Spojených štátov od ľudí ani nedostanete jedlo, pretože „kŕmiť bezdomovcov“ bolo niekde zákonom prijaté ako ilegálne. Toto je krutá realita, v ktorej práve žijeme.

Na  celom  svete  žije odhadovaných 100 miliónov bezdomovcov (zdroj: Komisia pre Ľudské práva OSN 2005). Rovnaký počet obyvateľov má Mexiko alebo Japonsko, ide o číslo, ktoré je takmer dvojnásobne vyššie ako populácie Veľkej Británie, Talianska či Francúzska. Alebo 10-krát väčšie, ako je celkový počet Grékov na celom svete. Ak by sme mali postaviť krajinu len pre bezdomovcov, išlo by asi o 13. najväčšiu krajinu na svete. Všimnime si do očí bijúci kontrast, že počet odsúdených je ďaleko nižší. Bezdomovci predstavujú tým pádom v istom zmysle aj väčší problém ako trestný čin.

Mnoho ľudí dostalo vymoženosti len preto, že spáchali nejaký zločin. Na druhej strane, milióny bezdomovcov bojuje o prežitie denne, lebo nezapadli do skorumpovaného a nerovného systému. Veľa bezdomovcov spácha drobný zločin úmyselne, len aby sa dostali do väzenia, pretože je to omnoho lepšia variant ako žiť na ulici. Pre mnohých ľudí v tomto svete je pobyt vo väzení výhodou. Obyčajné  väzenia niekedy poskytujú viac komfortu ako mnohé školy, nemocnice alebo domy a je to ďaleko lepšia voľba, než zostať niekde na ulici, hladovať a mrznúť. 

Teraz si predstavte, čo by sa stalo, ak by americká vláda darovala každoročne každému svojmu  občanovi zhruba 30 tis. $. Znížila by sa kriminalita, počet bezdomovcov a takisto chudoba. Ak v tomto svete spáchate zločin, váš život sa často zmení s príchodom do väzenia k oveľa lepšiemu. To je choré!

Odrážajú  zárobky pracovné miesta alebo pracovný čas?

Ako zistiť, ktorá práca je dôležitejšia? Môžeme použiť spoločnosť ako celok a možno zistíme, že tieto  „potreby“ sú pre ľudí najdôležitejšie:  zdravie,  lepšia  doprava,  lepšia  komunikácia, atď.  No ľudia z týchto profesií nezarábajú vždy najviac.

Priemerne platený  chirurg  v  USA  zarobí  asi  230 tis. dolárov ročne, čo je veľa. Môže zachrániť niektoré životy, aj zlepšiť lekárske odbory, možno je hodný toľkých peňazí. Jedná sa ale o top plat,  takže existuje veľa iných lekárov s nižšími príjmami.

Avšak, ročný  príjem pre chirurga je toľko, koľko Tom Cruise zarobí za DEŇ. Môže zachrániť niektoré  životy, vo filmovom štúdiu predstierajúc túto úlohu raz alebo dvakrát do roka. Zarába okolo 65 mil. dolárov ročne za napodobňovanie ľudských reakcií podľa rôznych scenárov. Táto práca sa nazýva  „herectvo“. V podstate je to niečo, čo robíte aj v skutočnom živote - reagujete na rôzne situácie. Ale Tom Cruise zarába na predstieraní týchto okamihov. Túto záležitosť si mnohí herci v súčasnosti uvedomujú, väčšina po svete toľko nezarobí a chirurgom rada dopraje, ale tieto excesy tu napriek tomu sú.

Ohľadom filmov ešte jedna vec. Film Piráti z Karibiku: Na konci sveta sa stal najdrahším filmom všetkých  čias, rozpočet 300 miliónov dolárov. Nasledoval Spiderman za 258 miliónov dolárov alebo Avatar za 237 miliónov dolárov. Obrovské  množstvo peňazí za hodinu alebo  dve…  v podstate ničoho. Imaginárne a často dosť neoriginálne príbehy. A to nie iba tieto filmy. Naproti tomu najdrahší dokumentárny film, aký bol kedy vyrobený, je Planéta Zem od BBC s rozpočtom vo výške 23 miliónov  dolárov (cca 21  mil.  €). 71 kameramanov natáčalo vo  viac ako 204 lokalitách v 62 krajinách  na  všetkých siedmich kontinentoch, v teréne strávili viac než 2000 dní. Jedenásť hodín materiálu v plnej HD kvalite, viac než dvojnásobok kombinácie všetkých 3 spomínaných filmov, ale s rozpočtom stále 10-krát nižším ako najlacnejší z uvedených troch filmov, Avatar. Nehovoriac o tom, aký  dôležitý  je  tento  dokument, zachytávajúci úžasné bytosti a miesta na  planéte Zem, z ktorých ľudia niektoré ešte nikdy predtým nevideli.

Teraz porovnanie dvoch ďalších odlišných „profesií“: fyzik a futbalista.

Fyzik môže priniesť a väčšinou aj prináša, obrovské hodnoty pre spoločnosť ako celok. Od stavby k doprave alebo akémukoľvek vedeckému výskumu. Táto  práca prináša  výhody  po  celú  dobu  a  to  ako pre riešenie problémov, tak pre zlepšenie technológie alebo znalostí. Takže fyzik/čka v USA zarobí asi 112 tis. dolárov ročne, ak dostane veľmi dobre platenú prácu. 

Ale koľko zarába napríklad taký Cristiano Ronaldo?

Jeho  nohy  sú  veľmi  unikátne, vie dobre žonglovať s loptou bežnej veľkosti. Je v tíme spolu s ďalšími 10 hráčmi, ktorí chodia na ihrisko hrať  hru futbal. Dva tímy, celkom 22 ľudí, ktorí naháňajú loptu po dobu 90 minút, aby sa ňou trafili do brány so sieťou. Okrem toho, 80 000 alebo aj viac ľudí si zaplatí za to, aby sedeli na štadióne a skandovali, teda hlavne sa zabavili, zatiaľ čo futbalisti sa naháňajú za loptou. Jeho mzda sa mu pohybuje okolo 22 mil. dolárov ročne a ďalších 22 mil. dolárov ročne a viac dostane z natáčania reklám. Celkom tak minimálne 44 miliónov dolárov ročne. 

Poďme sa pozrieť na ďalšie výdavky, tentoraz vo väčšom meradle. Celý rozpočet USA pre vedu (Národná vedecká nadácia, v orig. National Science Foundation - NSF) činil okolo roku 2014 asi 7 miliárd dolárov ročne, čo je len polovica toho, čo Brazíliu stálo hostenie majstrovstiev sveta vo futbale 2014 (14 miliárd dolárov). Takže porovnajte mesiac futbalu (14 miliárd dolárov), s rokom vedeckého výskumu (7 miliárd dolárov).

Takýchto  príkladov  je  neúrekom,  ale  pointa  ostáva  rovnaká:  ľudia  v  tomto  svete  míňajú  peniaze,  pričom spotrebovávajú  značné  množstvo  energie,  zdrojov  a  ľudskej  práce  na  veci,  ktoré  majú  len  malý  alebo  žiadny význam  pre  ľudské  potreby.  V  podstate  ide  o  to,  že  tento  svet  kladie  väčší  dôraz  na  zábavu  ako  na  ľudské potreby. A nie je to o tom, že by sme nemali potreby alebo žeby 7 miliárd dolárov na vedu v USA bohato stačilo, vôbec nie.

Pomyslite na to, koľko domov by Brazília mohla postaviť za 14 miliárd dolárov vynaložených na jeden mesiac futbalu. Alebo by to mohli investovať do obnoviteľných zdrojov energie, alebo na zdravotnú starostlivosť. Alebo namiesto platenia jedného futbalistu by ste mohli zaplatiť z rovnakého platu o 150 vedcov viac. Alebo namiesto natáčania  filmu  s  rozpočtom  300  miliónov  dolárov  by  ste  mohli  urobiť  13  dokumentárnych  filmov  rovnako významných  ako  Planéta  Zem,  zobrazujúcich  úžasný  a  komplexný  svet,  v  ktorom  žijeme,  s  dôrazom  na vzdelávanie. V tomto  svete  môžete zarobiť  peniaze  už len tým, že  ich  vložíte do banky  alebo  sexom.  Alebo práve  naopak, môžete bojovať o prežitie, aj keď máte diplom v oblasti vedy. Je  to  nebezpečné  a  desivé  zároveň,  pretože  viac  peňazí  znamená  väčšiu  moc  a  keďže  veľmi  neinformovaní ľudia zarábajú „rýchle peniaze“, môžu mať moc a vplyv, alebo dokonca aj riadiť životy miliónov ľudí. Môžu a tiež  majú  zákony  vytvorené  pre  ich  vlastný  prospech.  Nie  sú  to  vždy  ľudia  so  znalosťami  alebo  ľudia,  ktorí vedia  robiť  vhodné  a  účelové  rozhodnutia  a  ktorí  aj  majú  vôľu  ich  urobiť.  Až  príliš  často  sú  to  tí,  ktorí  si nahromadili najväčšie bohatstvo, majú väčšiu právomoc vydávať zákony a rozhodovať o našich životoch, ale tieto rozhodnutia sú takmer vždy len v prospech tých, ktorí sú na pozíciách moci vďaka svojmu bohatstvu, a bohužiaľ, o zvyšok populácie sa nestarajú. Je to smutné, pretože miliardy ľudí hladujú, zatiaľ čo niektorí majú viac peňazí než zvyšok sveta dohromady. Existujú  ľudia,  ktorí prežijú s 30 dolármi mesačne alebo aj menej. Za  čas  strávený  čítaním  tohto  článku, Tom Cruise zarobil pár tisíc dolárov, hocikoho otec zarobí rovnaké množstvo peňazí za niekoľko mesiacov. Neznamená to,  že  by  sme  nemali  mať  zábavu. Len treba zdôrazniť to, že ľudia sa oveľa viac sústredia na ňu ako na ľudské potreby a to je úplne šialené vo svete, kde ľudia  umierajú  od  hladu  každý  deň  alebo  vo  svete,  kde  sú  miliardy  ľudí  zotročení  zamestnaním,  majú robotický a nezmyselný život.

Toto všetko môžeme považovať za nespravodlivosť, ktorú tolerujeme a za ktorú sa budeme musieť spovedať pred našimi potomkami podobne ako my dnes nechápeme, prečo sa v Európe ľudia zabíjali napriek tomu, že sa nepoznali, nič si nespravili, len sa nechali nahovoriť, že niekto je zlý počas vojen v minulých storočiach. Družstevníctvo a zamestnanecké samosprávy majú v sebe zakotvené isté pomery pri rozdeľovaní bohatstva a toho, čo sa vyprodukuje pri zapojení všetkých do tvorby hodnôt, či rozdeľovania výsledku. Niekedy nemusí byť správne ani rozhodnutie 9 z 10 ľudí proti 1, takže samozrejme, nemôžeme to považovať za konečný stav, ak by sme aj dosiahli tieto naše ciele. Bude treba pokračovať vo vylepšovaní spoločnosti a hľadaní spravodlivejších modelov, lebo v tomto článku popísaný stav súčasného systému dokazuje samotnú potrebu nájsť niečo spravodlivejšie.

Tak čo, pridáte sa k nám v hľadaní a budovaní spravodlivejšieho modelu? :)