Rozpor humanizmu a neoliberalizmu dokázaný vedou

Martin Luther King sa pokúšal naštartovať hnutie za odstránenie chudoby. Uvažoval jednoducho a sústredene, vnímal riešenie chudoby ako logické a racionálne vyústenie občianskych a ľudských práv. „Musíme rýchlo zahájiť posun od spoločnosti orientovanej na veci k spoločnosti orientovanej na osoby.“ Videl implementáciu univerzálneho garantovaného príjmu ako prvý krok v procese rekonštrukcie celej spoločnosti. Dnes na neho nadväzujú nové hnutia, ktoré vidia síce rôzne cesty, no väčšina vníma nerovnosť v bohatstve, majetkoch, príjmoch a využívaní zdrojov, ktorá je príznakom súčasného neoliberálneho modelu, ktorá je výrazne popísaná napríklad v knihe Thomasa Pikettyho –„Kapitál v 21. storočí“, ako enormný problém súčasnosti. Veda v súčasnosti dokazuje prečo ním je a prečo sa dostáva do rozporu s odstraňovaním chudoby.

Družstevné kaviarne, baugruppe a zdieľané bývanie. Bude družstiev pribúdať?

Družstevné bývanie je podľa magazínu Fast Company jedným z trendov, ktoré budú v blízkej budúcnosti určovať vzhľad veľkomiest. Súkromné byty a izby sa budú stavať podľa preferencií členov družstiev, ich veľkosť sa bude zmenšovať, zatiaľ čo dizajn stále väčších zdieľaných priestorov i verejných podnikov sa má viac podobať vzhľadu domovov. Reštaurácie budú napodobňovať obývačky, kancelárie zase útulné knižnice.

Od iných podnikov sa družstvá líšia predovšetkým tým, že spájajú ziskovosť a solidaritu a prinášajú tak do podnikania hodnotu, ktorá v ňom obyčajne úlohu nehrá. Často vznikajú vďaka snahe posilniť svoju komunitu a vytvoriť ochranný štít proti vplyvu korporácií. V Českej republike i dnes fungujú rôzne typy družstiev, napríklad družstevné kaviarne. V plzenskej kaviarni Inkognito považujú emancipáciu od veľkých spoločností za jeden z princípov svojho podniku, kaviareň odoberá podľa slov svojich zakladateľov tovar „len od firiem a ľudí, ktorí sú družstvu sympatickí.“ Obsluhujú tu aj ľudia z vylúčených lokalít, ktorí majú inde so zháňaním práce problém.

Keď sa zamestnanci stanú šéfmi

27. augusta 2012 bol otec Jamesa Johnsona smetiarom. Jeho matka pracovala v samoobslužnej jedálni miestnej školy. Teraz sú obaja nezamestnaní a žijú na podpore z vládnych programov. Pán Johnson má so svojou kariérou iné plány: chce založiť podnik, z ktorého nemôže byť nikdy prepustený.

Obchod s bicyklami Spokes
Richmondský obchod s bicyklami Spokes, v ktorom pracuje, nemá šéfa ani majiteľa. Pred niekoľkými mesiacmi sa stal družstvom, plne vlastneným zamestnancami, ktorého všetkých šesť pracovníkov má rovnaký vlastnícky podiel na spoločnosti, a rovnaké právo rozhodovať o riadení družstva. Tento pocit zmysluplnej moci je niečím, čo pán Johnson vo svojom predchádzajúcom zamestnaní ako opravár počítačov nikdy nezažil. "V obchode s počítačmi to bolo úplne iné," hovorí. "Každý deň, keď som išiel pracovať pre šéfa, musel som dbať na údržbu svojho bicykla, len aby som sa dostal do práce. Uvažoval som - prečo sa nesústrediť iba na problematiku bicyklov ? "

Plánovaná spoločnosť je nevyhnutná

Kombinácia kapitalisticky riadenej spoločnosti a ďalšieho technologického rozvoja je pre ľudstvo smrteľná.


Civlizačný pokrok dosiahol úroveň, kedy je nevyhnutné celoplanetárne plánovať chod spoločnosti, alebo rezignovať na ďalší rozvoj technológií. V texte uvedieme argumenty v prospech globálnej správy civilizácií.



1. Dôsledky konania jednej generácie môžu nezvratne ovplyvniť generácie nasledovné. Istotne, aj pred vznikom modernej spoločnosti jestvovali civilizácie schopné radikálne pozmeniť životné prostredie, takže aj sú badateľné dôsledky ich konania: odlesňovanie, vyhubenie živočíšnych druhov. Ale nikdy to neboli zmeny na úrovni génov, zmeny nezvrátiteľné a nekontrolovateľné. Súčasné usporiadanie mocenských síl a dominantý ekonomický model prakticky znemožňujú akúkoľvek reguláciu prostriedkov ohrozujúcich všetky budúce ľudské generácie. Spracovanie odpadu atómových elektrární či možné konzekvencie zlyhania pokusu geneticky modifikovať živé organizmy, to sú úlohy vytvárané dnes pre našich potomkov. Veríme v ich budúcu technologickú vyspelosť umožňujúcu ich hravé zvládnutie. Takže doterajšie negatívne dôsledky technológií budú vyliečené ďalšou technológiou. Ak sa tento model má stať pravdou, určite nie v kapitalistickej organizácii práce.

Pilpa - zamestnanecká fabrika z juhu Francúzska

Pilpa bola firma s bohatou, vyše štyridsaťročnou históriou, ktorá v Carcassonne, (neďaleko Narbonne, južné Francúzsko) vyrábala zmrzlinu. Patrila k obrovskému poľnohospodárskemu spoločenstvu 3A, pre ktoré bola výroba zmrzliny iba jednou z oblastí pôsobenia, okrem nich ku nim patril napríklad aj veľký francúzsky obchodný reťazec Carrefour. V septembri 2011 však 3A kvôli finančným ťažkostiam Pilpu predala. 

O firmu sa začal zaujímať výrobca zmrzliny R&R (patriaci pod americký investičný fond Oaktree Capital Management), ten však známu obchodnú značku chcel iba vyvlastniť, čo by mu pridalo na hodnote (navyše investičný fond beztak plánoval predaj R&R v apríli 2013). V júli 2012 R&R ohlásil, že Pilpa sa bude zatvárať a výroba bude premiestnená, čo pre 113 zamestnancov znamenalo prepustenie. Robotníci odporovali, okupovali závod a začali organizovať hnutie solidarity. Ich cieľom bola záchrana výrobnej fabriky.

Družstevné podnikanie na Slovensku

Podnikanie sa nemusí automaticky spájať len s akciovou spoločnosťou (a.s.), alebo spoločnosťou s ručeným obmedzeným (s.r.o.). Na Slovensku existuje a funguje aj iná forma podnikania – Družstvo alebo Kooperatíva.

Ak sa povie slovo družstvo, mnohí si predstavia JRD ešte z čias socializmu. Predstavia si miesto, kde sa premávali traktory a pobehovali kravy. Dnes je však situácia odlišná a pojem družstvo má množstvo rôznych podôb a významov. Môže ísť napríklad o - výrobné družstvo, poľnohospodárske družstvo, alebo aj o úverové družstvo, ktoré pôsobí v oblasti financií a úverov. Predstava družstva ako si ho pamätajú naši rodičia, alebo starí rodičia je dnes už dávno prekonaná a družstevné alebo kooperatívne podnikanie v prostredí Slovenska postupne ožíva. K najaktívnejším podporovateľom družstevného podnikania u nás patrí najmä poslanec NR SR - Ľuboš Blaha.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 4/4

...pokračovanie:

Nakoľko situácia žiaľ je nasledovná, že po des-industrializácií mnohých oblastí Slovenskej republiky, následne nevybudovanej infraštruktúre sa javia tieto regióny ako zjavne nepríťažlivé pre zahraničný veľkokapitál, čo môžeme vidieť už dlhšiu dobu. Situáciu v daných regiónoch zhoršila samozrejme už vyššie spomenutá emigrácia obyvateľov za prácou, ale aj značné starnutie obyvateľov v daných oblastiach, čo úzko korešponduje s dlhodobo negatívnymi demografickými trendmi. Pokiaľ by sme pokračovali v realizovaní politiky na báze statusu quo, tak by sme museli obyvateľov v daných oblastiach ešte mohutnejšie dotovať sociálnymi dávkami(ktoré dnes nepovažujem za priveľké), alebo jednoducho by nám tieto vymedzené územia padali ešte hlbšie do ekonomickej a sociálnej recesie.

Takéto podniky  sú správnou odpoveďou  nie len na súčasnú krízu kapitalizmu z pohľadu miestnych ekonomík, no zároveň sú o mnoho sociálne spravodlivejšie a vzhľadom k vlastníckemu vzťahu pracovníkov môžu byť aj efektívnejšie.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 3/4

...Pokračovanie:

Budem pokračovať v prezentovaní môjho názoru, poviem to jednoducho, pokiaľ budete ,,zlepšovať“ podnikateľské prostredie v pozícií, kde máte zjavne veľkú nerovnosť, tak  v konečnom dôsledku len tú nerovnosť prehĺbite, nakoľko väčší hráči pohltia menších. Tieto výhody získajú opäť len tí najväčší hráči na slovenskom ekonomickom trhu, dnes už skoncentrovaný vo forme zjavne viditeľnej finančnej oligarchie, zároveň tým podľa môjho názoru nedôjde k vyriešeniu najväčších problémov našich miestnych ekonomík, akými sú vysoká nezamestnanosť, čoraz viac narastajúca nerovnosť a chudoba.

Tým nemám na mysli len dlhodobo marginalizované skupiny obyvateľov na našom území, ale dovolím si o hovoriť zjavne najmenšej sociálnej mobilite väčšiny obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky za posledné štvrťstoročie určite. Pokiaľ sme v období pred rokom 1989, ale neskôr požadovali a stále požadujeme demokraciu, mali by sme sa dnes vážne zamyslieť nad, tým, že nakoľko je spoločnosť v ktorej momentálne žijeme skutočne demokratická.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 2/4

...pokračovanie:

Táto kríza sa dá nazvať zjednodušene ako krízou agregátneho celosvetového dopytu, pričom sa do veľkej miery podobá na krízu z roku 1929, avšak kvôli globálnosti súčasného sveta, môže mať ešte drastickejšie dopady na svetový finančný systém, čo sa prejavuje pomalým ,,zamŕzaním“ svetového obchodu.

Samozrejme táto kríza nie je náhodným javom a má svoju podstatu v trendoch neoliberálnych ekonomických reforiem, realizovaných vo svete za viac ako posledných tridsať rokov, ktoré museli byť vyvíjané súčasne  aj s tlakom na rozbitie ZSSR, jeho satelitných krajín a bývalej socialistickej Juhoslávie. Pretože pokiaľ by k tomu nedošlo, tak kapitalizmus v danom(tesne pred rokom 1989) momente by sa nachádzal tiež na pokraji svojho budúceho vôbec možného fungovania, ako to môžeme vidieť aj dnes.

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 1/4

Od roku 2007 definitívne, niektorí odborníci to spomínali už skôr vstúpila najväčšia ekonomika sveta USA do krízy. V období pred rokom 2007 čelní politickí predstavitelia USA a Veľkej Británie deklarovali obdobie prosperity spojené s pomerne  značným hospodárskym rastom.  Obdobie  poslednej dekády minulého storočia a začiatok storočia nového sa javili jak laikom, tak mnohým politikom, ale , čo je nutné podotknúť aj väčšine ekonomických odborníkom ako veľmi pokojné.

Vyjadrenia prezidenta USA, britského premiéra, exekutívnych predstaviteľoch zodpovedných za rezorty financií v týchto krajinách, však mali poslúžiť potrebám finančných elít (Farlow,2014). Ekonomický cyklus bol v danom období aspoň ,,naoko“ stabilný, spotreba obyvateľov krajín Západu stúpala, na burzách vládla dôvera, teda aspoň aktéri, ktorí sa v danom prostredí pohybovali sa tak tvárili.