Od iných podnikov sa družstvá líšia predovšetkým tým, že spájajú ziskovosť a solidaritu a prinášajú tak do podnikania hodnotu, ktorá v ňom obyčajne úlohu nehrá. Často vznikajú vďaka snahe posilniť svoju komunitu a vytvoriť ochranný štít proti vplyvu korporácií. V Českej republike i dnes fungujú rôzne typy družstiev, napríklad družstevné kaviarne. V plzenskej kaviarni Inkognito považujú emancipáciu od veľkých spoločností za jeden z princípov svojho podniku, kaviareň odoberá podľa slov svojich zakladateľov tovar „len od firiem a ľudí, ktorí sú družstvu sympatickí.“ Obsluhujú tu aj ľudia z vylúčených lokalít, ktorí majú inde so zháňaním práce problém.
Nikto z družstevníkov tu nepracuje, pre všetkých je obsluha baru a prevádzka miesta koníčkom, všetko robia zadarmo. „Nikto tu nemá žiadne finančné záujmy a to sa veľmi premieta do fungovania kaviarne,“ popisoval pred časom pre Radio Wave Honza Freidinger fungovanie žižkovskej kaviarne ROH. Očarenie rovnostárskym hospodárením uvádzajú ako svoju hlavnú motiváciu aj ľudia z plzenskej kaviarne Inkognito.
V Berlíne vzniklo v posledných rokoch asi tri tisíc družstevných bytov a dvesto domov. Princípom tamojších baugruppen sa venovala výstava Baugruppe ist super!, ktorá nedávno skončila v Prahe a teraz sa prezentuje v Brne. „Baugruppe reaguje na vysoké ceny na trhu, kde sa dá kúpiť len developerské bývanie, ľudia sa takto asi pred desiatimi rokmi v Berlíne začali snažiť, aby si zaistili dostupné bývanie. Zúčastňujú sa potom všetkého od začiatku až do konca, prvého zadania, hľadania parcely, navrhovania domu - sami prispejú k tomu, ako dom bude vyzerať a ako bude fungovať,“ hovorí Vlado Fialka. S ostatnými kurátormi výstavy sa zhodujú na tom, že sa ľudia z berlínskych družstevných skupín o svoj domov starajú viac, ako je bežné a zvyknú sa angažovať vo verejných záležitostiach celého mesta.
V Česku existujú družstvá poľnohospodárske, výrobné, spotrebné, bytové a peňažné. Hoci si časť ľudí družstevníctvo spája s komunistickým režimom, naozajstným zlatým vekom družstiev u nás bola prvá republika. V 30. rokoch existovalo okolo 15 000 družstiev (Čechoslováci a v Československu žijúci Nemci sa vtedy združovali oddelene, čo počet zvýšilo). Naopak po februári 1948 nastali podľa príručky družstevníctva v kocke od Jiřího Gutha a kolektívu družstvám komplikované časy.
Princípy ako dobrovoľnosť, nezávislosť a samospráva po roku 1948 poškodzovali družstvá zakladané direktívne. Záujem o činnosť autentických družstiev sa obnovil v 60. rokoch. Za normalizácie boli družstvá opäť paralyzované zásahom do ich samostatného chodu, podľa Jiřího Gutha sa napriek tomu v porovnaní so štátnym a komunálnym sektorom vyznačovali väčšou pružnosťou a podnikavosťou.
Podľa správy Európskeho parlamentu z júla 2013 sa v období krízy družstvá ukázali v porovnaní s konvenčnými podniky ako odolnejšie. Družstevné podniky sú schopné reagovať na nové potreby a podporovať tvorbu nových pracovných miest lepšie ako ostatné modely. Udržujú tiež zakotvenie v miestnom hospodárstve - družstvo sa nepremiestni, ak jeho činnosť začne presahovať hranice krajiny. Spôsob akumulácie kapitálu v družstvách je menej závislý od vývoja na finančných trhov.
„Čím horší je stav Podmokiel, tým úspešnejšie sú hypermarkety,“ hovorí dečínsky patriot Petr Zdobinský. Zlý stav dlhodobo zanedbávanej děčínskej štvrte Podmokly nevyprovokoval len dlhú facebookovskú diskusiu miestnych, ale aj vznik družstva, ktoré tu prevádzkuje bar Bodenbach. V rozpadajúcej sa štvrti slúži ako komunitné centrum. Personál aj podielnici družstva sa tu často regrutujú z radov hostí. V Bodenbachu sa stretávajú děčínske občianske spolky a usporadúvajú sa tu politické debaty, prednášky a čítania.
Pre obyvateľov postkomunistických krajín družstvá stále symbolizujú predovšetkým pofebruárové hospodárenie, ktoré v skutočnosti princípy družstiev dusilo. V zahraničí sú však stále obľúbenejšou alternatívou k bežnému podnikaniu. Jednou z krajín, kde sú počty družstiev najvyššie, je Nemecko. Podľa denníka The Guardian aj v Británii dorastá generácia, ktorá ekonomickú krízu zažila veľmi mladá a pre ktorú je typ družstevného podnikania prirodzený.
„Bolo už mnohokrát potvrdené, že mladé generácie majú ekonomické aj sociálne dôvody si zvykať na zdieľanie áut, bytov i ďalších vecí. Preferujú tento spôsob pred výhodou samostatného vlastníctva,“ hovorí pre Fast Company Vishaan Chakrabarti z Kolumbijskej univerzity. Dôsledkom bude rozšírenie nových foriem družstevného bývania.
Zdroj: http://www.rozhlas.cz/radiowave/spolecnost/_zprava/druzstevni-kavarny-baugruppe-a-sdilene-bydleni-bude-druzstev-pribyvat--1495227
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára