Akým spôsobom vznikajú demokratické podniky (prehľad)

Existuje viacero spôsobov, ktorými vznikajú samosprávne, participatívne a kolektívne vlastnené podniky. V nasledujúcom článku stručne načrtneme niektoré z možných spôsobov spolu s príkladmi z minulosti i súčasnosti.

Robotníci z argentínskeho závodu Zanon 

1. Transformácia alebo okupácia – tento spôsob sa uplatňuje vtedy, keď klasický súkromný kapitalistický podnik krachuje a hrozí, že investor resp. vlastník, ľudovo povedané, „zbalí švestky“ a zamestnancov nechá napospas osudu (resp. nástrahám pracovného trhu). V mnohých prípadoch sa však zamestnanci odmietli stotožniť s bankrotom a stratou práce, azda najznámejší príklad predstavuje tzv. hnutie ozdravených podnikov v Argentíne. To bolo reakciou na gigantickú krízu, ktorá na krajinu doľahla v roku 2001 a ktorá spôsobila hlbokú recesiu. Zamestnanci mnohých podnikov (vrátane renomovaných a predtým úspešných fabrík) pretvorili

skrachované firmy na demokratické podniky so zamestnaneckou samosprávou, ktoré úspešne fungujú dodnes. Dramatické udalosti, ktoré viedli k vzniku tohto hnutia, zachytáva známa kanadská ľavicová novinárka Naomi Klein vo svojom dokumente The Take.

Vizionár Ricardo Semler

2. Osvietený podnikateľ – pochopiteľne, tento spôsob je veľmi zriedkavý, nakoľko samotná podstata súkromného kapitalistického podnikania takmer úplne vylučuje možnosť zamestnaneckej participácie na rozhodovacích procesoch a ziskoch. Tu a tam sa však objavujú podnikatelia, ktorí radi experimentujú a sú ochotní zbaviť sa svojho mocenského monopolu. Žiarivým príkladom je Brazílčan Ricardo Semler a jeho samosprávna firma SEMCO, ktorá funguje do značnej miery na princípoch zamestnaneckej samosprávy a v ktorej disponujú zamestnanci v porovnaní s klasickými súkromnými spoločnosťami nadštandardným podielom na hospodárskom výsledku i rozhodovaní o jeho použití. Ďalším známym klasikom je v našich spoločenských šírkach Tomáš Baťa. Pri tomto bode je načim dodať, že sa jedná skôr o povestné výnimky potvrdzujúce pravidlo, a na to, že takíto podnikateľskí dobrodinci začnú rásť ako huby po daždi, sa nemožno spoliehať.

Jedno z mála slovenských družstiev
 - Tatrachema (Trnava)

3. Založenie družstva – družstvá vznikajú aj prirodzene, keď sa skupina ľudí dohodne na spoločnom a férovom podnikaní postavenom na princípoch svojpomocného uspokojovania potrieb členov, zamestnaneckej samosprávy a družstevníckej demokracie. I na Slovensku stále existuje táto možnosť. Situáciu však výrazne komplikuje zákon, ktorý umožňuje prevoditeľnosť (a hromadenie) členských podielov – kvôli tomu sa z družstiev stávajú de facto akciové spoločnosti, ktoré ovláda úzka skupina ľudí (napr. COOP Jednota). Možnosť odcudziteľnosti a hromadenia členských podielov závisí od toho, aké pravidlá si špecifikuje to-ktoré družstvo v stanovách. Na Slovensku v súčasnosti fungujú iba dve družstvá v pravom slova zmysle (t. j. s bezpodielovým vlastníctvom, kde má každý člen jeden hlas bez ohľadu na výšku vkladu).

Vstup do legendárneho podniku

4. Stelesnenie ideálu – fenomenálny Mondragón, ktorý sa všeobecne vníma ako výkladná skriňa družstevníctva, vznikol špecificky: ako stelesnenie kresťanského idealizmu (ale zároveň aj baskického nacionalizmu a ich povestného egalitarizmu). Je iróniou osudu, že k odkazu tejto kooperatívnej korporácie sa v súčasnosti hlásia najmä moderní komunisti, anarchisti a iní radikálni ľavičiari, pričom ju v 50. rokoch založil katolícky kňaz José Arizmendiarrieta v duchu idealistickej kresťanskej doktríny.

5. Vládna podpora – družstvá prekvitajú samozrejme aj vtedy, ak sa pri moci ocitnú sily ochotné podporovať ich vznik. Klasickou ukážkou je Bolivarská republika Venezuela, v ktorej ešte za vlády charizmatického Huga Cháveza vznikol ucelený vládny program na celoplošnú podporu družstevníctva. Pre tieto účely vzniklo dokonca aj špecializované ministerstvo a program štátnych pôžičiek pre pracovné kolektívy, zaujímajúce sa o družstevnícke podnikanie. Vďaka vládnej iniciatíve vzniklo niekoľko desiatok tisíc družstiev, vďaka čomu sa Venezuela stala baštou celosvetového družstevníctva (v počte družstiev ju predbehla iba Čína, ale aj to iba vďaka obrovskému nepomeru v rozlohe a počte obyvateľov oboch krajín). Práve družstvá považovala vládnuca Zjednotená socialistická strana Venezuely za nástroj na

Hugo Chavez, venezuelská ikona

šírenie socialistických myšlienok vo venezuelskej spoločnosti. Nakoľko krátko po spustení programu vláda vyhodnotila, že družstvá sa správajú „príliš kapitalisticky“ (t. j. kooperácia síce fungovala v rámci samotných samospráv, ale vo vzťahu k ostatným družstvám a subjektom panovala ostrá konkurencia), rozhodla sa družstvá inštitucionálne prepojiť s tzv. komunálnymi radami, ktoré majú vplyv na zohľadňovanie regionálnych potrieb (čo sa kde investuje, čoho sa koľko vyrobí, atď.). Špecifikom venezuelských družstiev je okrem zamestnaneckej samosprávy, kolektívneho riadenia a demokratickej voľby nadriadených aj často sa objavujúci systém rotácie zamestnancov na pracoviskách, kedy zamestnanci zámerne rotujú na jednotlivých pozíciách a oddeleniach (administratíva, výroba, atď.) z dôvodu rozvíjania ich všestrannosti a eliminovania ubíjajúcej stereotypnosti práce. Medzi ciele venezuelskej iniciatívy na podporu družstevníctva patrí aj prerod pasívnych, apatických a málo angažovaných občanov (zamestnancov) na aktívnych, akčných a sebavedomých jedincov, ktorí si dokážu sami na základe kolektivity, svojpomoci, spolupráce a solidarity „ošéfovať“ jednotlivé aspekty bytia.

Kurdská revolucionárka

6. Revolúcia – družstevné a samosprávne podniky v súčasnosti prekvitajú v Rojave (sýrsky Kurdistan) v rámci jej decentralizovaného socialistického zriadenia inšpirovaného Abudllahom Ocalanom (PKK) a eko-anarchistom Murrayom Bookchinom. Svoj anarchokomunistický model si už vyše 20 rokov udržiava aj povstalecká komunita v Chiapas v Mexiku, ktorá je pod správou revolučnej antiautoritárskej organizácie Zapatistas. Tá sa ešte v roku 1994 vzbúrila proti centrálnej mexickej vláde a nadnárodným korporáciám, ktoré si robili zálusk na miestne prírodné bohatstvo. Lokálnym špecifikom je silný dôraz na čo najširšie zapájanie obyvateľstva do rozhodovacích procesov vo forme priamej a ekonomickej demokracie. Klasickým príkladom z minulosti sú zas španielske územia ovládané anarchosyndikalistami CNT-FAI (počas občianskej vojny proti Francovým fašistom v rokoch 1936-1939) – takmer všetky podniky boli spravované ako zamestnanecké samosprávy, vrátane hotelov a reštaurácií. Poľnohospodársku výrobu zabezpečovali anarchistické komúny s kolektívnym vlastníctvom.

Foto: invent-the-future.org, ecp4.eu, strategy-business.com, tatrachema.com, laizquierdadiario.com, black-mosquito.org.