V chudobnom kraji, vykorisťovanom
veľkopodnikateľmi a vlastnou vládou, zamestnanci firmy Zanon Ceramic prevzali
kontrolu nad továrňou do vlastných rúk po tom, čo ju pôvodní majitelia
zatvorili. Začali produkovať keramiku znova, ale tentoraz bez svojich šéfov.
Konečne sa cítia slobodní, vo svojej novej práci
našli cestu k zušľachteniu svojej ľudskosti. Počas tohto obdobia ale museli
často krát čeliť novým výzvam a novým zodpovednostiam. Nebolo to vždy
jednoduché. Častokrát pri tom v rámci komunity prebiehalo množstvo hádok.
Počas tohto procesu sa museli robotníci naučiť ako
prekonávať a riešiť všetky problémy spojené s produkciou. Prostredníctvom
demokratických schôdzi našli cestu ako podporovať vlastnú organizáciu a
postupne sa naučili robiť správne manažérske rozhodnutia.
V krajine zdevastovanej ekonomickým debaklom
vytvorili dve stovky nových pracovných miest. V súčasnosti vo fabrike pracuje
470 zamestnancov. Spolu s 5000 obyvateľmi z ich komunity Neuquen, sa robotníci
ubránili štyrom pokusom o ich vysťahovanie.
Zamestnanci nepovažujú samých seba za jediných
vlastníkov novej továrne. Celá komunita Neuquen je považovaná za jediného
vlastníka. Zamestnanci vracajú v podobe dotácii do najviac potrebných oblastí v
komunite celý zvyškový prebytok, ktorý továreň vyrobí.
Toto je jediná fabrika na celom svete, kde
zamestnanci bez vedenia operujú viac ako sedem rokov. Toto je permanentný boj,
kde musia každodenne bojovať proti politickému a ekonomickému systému, ktorý sa
ich snaží bojkotovať.
Viac podobných článkov o zamestnaneckých samosprávach nájdete na stránke http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára