Po roku 2000 sa hovorilo už vážne o tom, že bude potrebné chystať
nejaký životaschopnejší model pre globálne hospodárstvo, než je zastaralý
„klasický“ kapitalizmus. Nefungovali už trhy tak ako sme očakávali,
korporatívne riadenie už dávno „prerástlo“ hranice nielen krajín, ale
i kontinentov a kapitál začal „skákať“ z krajiny do krajiny
podľa čudných kritérií, nie vždy zodpovedajúcich len ziskovosti. Kapitál totiž
začal investovať do virtuálnej reality a reálna ekonomika stráca schopnosť
regenerovať sa. Všetko je zapríčinené prílišnou „mobilitou“ kapitálu, ktorý už
„nepotrebuje“ pre svoju rentabilnosť ani hmotné statky („uvoľňovanie kapitálu“
vo výrobe), ani zamestnancov – ľudské zdroje („uvoľňovanie práce“), takže štáty
nedostávajú pre svoje fungovanie dostatok finančných zdrojov od korporácií
a korporácie prestávajú plniť úlohu „zamestnávateľa“.
Niektorí ekonómovia túto epochu začali nazývať
ako postkapitalistickú a povedzme P.Drucker, americký mysliteľ
v manažmente, prehlásil, že budúcnosť nebude ani komunistická, ani
kapitalistická...lenže globálny kapitalizmus a finančné trhy sa svojou
povahou vymkli kontrole ľudských spoločenstiev a dnes sa urýchlene hľadá
i v tejto „postkapitalistickej epoche“ nejaký hospodársky model,
ktorý „vráti“ reálnej ekonomike krajín ich perspektívu a hľadá sa vízia,
ktorá odstráni vypuklé negatívne trendy, spôsobené tzv. kasínovým kapitalizmom,
odtrhnutým od reálneho sveta.
Liberáli hovoria „o konci dejín“(Fukuyama)
a všetci konzervatívni i liberálni ekonómovia donedávna hlásali dogmu
„niet inej alternatívy!“ (T.I.N.A.)
Americký filozof a matematik spolu
s mnohými ľavicovými mysliteľmi však jednu z alternatív nielen našli,
ale aj dobre vypracovali.
Po kapitalizme – ekonomická demokracia
Aj keď je ústrednou
témou diela Po kapitalizme - ekonomická demokracia od Davida Schweickarta hospodársky model ako program ekonomicky životaschopnej
a eticky vyhovujúcej formy socializmu, odborná verejnosť môže už
dnes po preštudovaní diela pochopiť, že nejde
o žiadne politické revolučné teórie a nesplniteľné vízie, ale o praktické návrhy postupov riešiacich
prípadné chronické zlyhávanie kapitalizmu, založeného na nespravodlivom
rozdelení bohatstva a neustálom a prehlbujúcom sa nespravodlivom prerozdelení
zisku na podnikovej, teda firemnej úrovni, kde je uprednostňované vyplácanie
zisku za použitie kapitálu jeho majiteľom a zhoršujúce sa odmeňovanie námezdnej
práce, ako aj na celospoločenskej úrovni pri rozdeľovaní bohatstva.
Schweickart ako profesor na Loyola
University, USA, nepopisuje socializmus sovietskeho typu, ale ponecháva
v jeho modeli prvky ako trh, investovanie, zisk, lenže iným spôsobom, akým
boli tieto atribúty ekonomiky používané za kapitalizmu i za sovietskeho modelu
socializmu.
Ak môžeme v tejto
súvislosti hovoriť o vízii, tak je to vízia, ktorá predpokladá, že celá západná
kultúra a civilizácia zostanú vlastne kultúrne identické, len sa
- zmení vlastníctvo výrobných prostriedkov, a to v prospech
kolektívneho a celospoločenského vlastníctva;
-používanie peňazí a výrobných zdrojov bude
podliehať verejnej kontrole a verejné potreby budú financované verejnými
financiami; takže sa prudko obmedzia príčiny korupcie; predpokladá
sa zákaz špekulatívneho obchodovania a teda úpadok búrz a súkromného
investovania financií;
-zanikne námezdná práca ako taká a každý bude mať
právo byť vlastníkom a zároveň zamestnancom nejakého podniku, nejakej
organizácie, tak ako dnes máme volebné právo alebo „právo pobytu“ ako občan
niektorej krajiny.
Môžem tým pádom konštatovať,
že ekonomická demokracia smeruje k usporiadaniu svetového
spoločenstva ľudí po dosiahnutí a vyčerpaní rastu globalizácie znova na úroveň
jednotlivých krajín, regiónov, miestnych spoločenstiev, ale už
v rovnomerne rozloženom usporiadaní ekonomických zdrojov a pri dodržiavaní
trvale udržateľného života. Je to teda pokroková a pozitívna vízia, na rozdiel od
katastrofických vízií o zániku civilizácie po zániku kapitalizmu.
Aplikácia prvkov ekonomickej
demokracie na Slovensku
Na
Slovensku vyvolalo Schweickartovo dielo po jeho knižnom uvedení
i vystúpení profesora v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave
10.októbra 2011 značný ohlas. Dokonca sa na pôde Inštitútu A.S.A. rozvinula
práca modelovania ekonomického modelu, avšak počiatočné nadšenie vyprchalo
a žiadny projekt sa do praxe neuviedol.
Keďže
môžem zužitkovať skúsenosti a prácu v pracovnej skupine
k ekonomickému modelovaniu ekonomického modelu z rokov 2011 – 2012
a z následnej „stáže“ vo výrobnom priemyselnom podniku
a v exporte, môžem si dovoliť povedať, že sa na zavedenie prvkov
socializmu pozerám veľmi prakticky a budem presadzovať hlavne
uskutočniteľnú zmenu okamžite a tu na Slovensku – tvorbu zamestnaneckých
samospráv ako základnej bunky ekonomickej základne socializmu v druhej
dekáde 21.storočia.
Ing.Peter Zajac-Vanka, 29.06.2015
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára