piatok 17. júna 2016

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 2/4

...pokračovanie:

Táto kríza sa dá nazvať zjednodušene ako krízou agregátneho celosvetového dopytu, pričom sa do veľkej miery podobá na krízu z roku 1929, avšak kvôli globálnosti súčasného sveta, môže mať ešte drastickejšie dopady na svetový finančný systém, čo sa prejavuje pomalým ,,zamŕzaním“ svetového obchodu.

Samozrejme táto kríza nie je náhodným javom a má svoju podstatu v trendoch neoliberálnych ekonomických reforiem, realizovaných vo svete za viac ako posledných tridsať rokov, ktoré museli byť vyvíjané súčasne  aj s tlakom na rozbitie ZSSR, jeho satelitných krajín a bývalej socialistickej Juhoslávie. Pretože pokiaľ by k tomu nedošlo, tak kapitalizmus v danom(tesne pred rokom 1989) momente by sa nachádzal tiež na pokraji svojho budúceho vôbec možného fungovania, ako to môžeme vidieť aj dnes.



V danom historickom období  sa  do popredia podsúvala aj na území vtedajšieho ČSSR nutnosť nastolenia demokracie, ktorá mala prísť ako vzor zo Západu.  Tlak na demokratizáciu vtedajšieho politicky totalitného systému bol aj po rokoch normalizácie prirodzený, avšak dovolím si tvrdiť, že väčšina obyvateľstva chcela niečo, čo by som pre účely tejto práce mohol nazvať demokratickým socializmom. Po páde takzvaného reálneho socializmu v ČSSR, začali aj na území SR okrem demokratizačných trendov v politickej sfére( aj s viditeľnými excesmi) prebiehať aj trendy ,,transformačné“ vo sfére ekonomickej, sprevádzané privatizáciou, žiaľ často aj vyslovene rozkrádaním štátneho, či družstevného  majetku SR.

Takéto trendy majú samozrejme neblahý účinok aj na miestnu ekonomiku rôznych lokalít v našej krajine. Kapitál totiž vyčerpá výhody, ktoré má z konkrétnej miestnej lokality, ako napríklad daňové úľavy, lacnú a často aj  kvalifikovanú pracovnú silu a potom jednoducho odíde. Obyvatelia daných miestnych ekonomík sú nútení buď odchádzať za kapitálom inde, ale ostávajú doma bez práce odkázaní na príspevky od štátu(Dinuš a kol., 2013) .

Takto nám ostávajú mimo iného nerovnomerne rozvinuté  regióny a rozbíja sa nám sociálna a ekonomická kohézia celej krajiny. Osobne  nepovažujem za správne do budúcna prichádzať  s opatreniami, ktoré majú na našom území pokryť nedostatok pracovnej sily pre podnikateľov tým, že sa budeme orientovať a spoliehať sa na ekonomických migrantov, pričom v prípade našej krajiny môžeme predvídať príchod najmä ekonomických migrantov z Ukrajiny.

Medzi sériu ďalších zjavne pripravovaných, z časti už aj prijatých opatrení určite môžeme radiť ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo vidíme aj pri pohľade na programové vyhlásenie súčasnej vlády. Slovné spojenie ,,zlepšenie podnikateľského prostredia“ býva dnes často glorifikované, považované za niečo iba výrazne pozitívne, avšak podľa môjho názoru si väčšina obyvateľstva SR neuvedomuje skutočný rozmer daných snáh.

....pokračovanie v ďalšom článku

Autor: Dušan Deák

Žiadne komentáre: