sobota 9. januára 2016

Rozdiel medzi ekonomickou demokraciou a reálnym socializmom

Hneď v prvý víkend nového roku 2016 som bol na pive s mojimi dvoma známymi v miestnej krčme v Košiciach. Chcel by som sa s Vami podeliť o našu zaujímavú debatu. Porovnávali sme dve veľmi podobné spoločenské systémy, reálny socializmus a ekonomickú demokraciu. Vladimír - 47 ročný robotník z US Steelu, obhajca socializmu a Karol - 35 ročný IT administrátor z menšej miestnej firmy, ktorý nám predstavoval ekonomickú demokraciu. A že to bola debata veľmi zaujímavá, posúďte sami...

Počas toho ako sme popíjali Šariša, nám Karol hovoril dosť zaujímavo o ekonomickej demokracii, prečo sa mu téma veľmi pozdáva, načo mu začal Vladimír celkom trefne oponovať:

Vladimír: Uznávam, je to zaujímavá téma, ekonomická demokracia a zvlášť zakladanie zamestnaneckých samospráv alebo družstiev už počas kapitalizmu. Iste je to lepšia predstava ako súčasný system, kde si vykorisťovaný súkromnými majiteľmi. Ale zabúdaš na jednu podstatnú vec. Na socialistickú revolúciu. Veď predsa Marx hovoril, že je potrebné zorganizovať revolučnú triedu, ktorá potom zvrhne kapitalizmus a nastolí socializmus. Ekonomická demokracia nikde nespomína revolúciu, je to len akýsi sociálny zmier, kde ľudia dostanú chvíľu dobrý pocit, že nie sú vykorisťovaní a potom nebudú chcieť ísť do revolúcie.

Karol: Tak revolúcia v prvom rade by nemala byť cieľom pre socializmus, ale prostriedkom ku socializmu. A práve aj ekonomická demokracia počíta so zmenou systému, keď budú na ňu pripravené podmienky, David Schweickart to nazýva bod zlomu a uvádza 2 možnosti ako sa k nemu dostať: buď "radikálnym skokom" alebo s " citom pre akcionárov". A druhá vec, hlavným znakom kapitalizmu je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a v zamestnaneckej samospráve je vlastníctvo kolektívne, takže je to forma socializmu v kapitalizme. Je to realizovateľné a naopak, vôbec to nevytvára sociálny zmier, ale presúva vlastníctvo výrobných prostriedkov do rúk pracujúcich. Ako keby sa vytváralo podhubie pre socializmus už v kapitalizme.

Vladimír: No dobre, dobre, ale zamestnanecké samosprávy a ľudia v nich pracujúci nemajú šancu konkurovať kapitalistickým firmám. Ako si ľudia, ktorí chcú založiť napríklad strojársku firmu dokážu nakúpiť drahé výrobné linky a stroje, aby mohli konkurovať kapitalistickým? To je možné len prostredníctvom štátu.

Karol: V prvom rade si musíš uvedomiť, že ekonomická demokracia je komplexná teória a nemôžeš vytrhnúť z kontextu jednu časť a kritizovať ju s druhou. To čo vravíš je pravda, ale tak to ani nefunguje. V súčasnosti vznikajú zamestnanecké samosprávy hlavne na troskách krachujúcich firiem o ktoré už majitelia buď prišli, alebo ich sami predali zamestnancom, je to rôzne. Ale podstata je v tom, že sa tieto fabriky skoro vždy postavili na nohy, zmenili stratégiu, prijali ozdravné opatrenia a sú úspešné. Napríklad je taká firma Fralib z Francúzska, kde sa balil čaj, majitelia ju chceli presunúť do Poľska ale zamestnanci ju okupovali a potom prevzali, vyhrali súd a fungujú úspešne ďalej. Je viacero možnosti ako by vznikali zamestnanecké samosprávy, nové by napríklad zakladal štát.

Vladimír: Ale čo keď tieto firmy skrachujú?

Karol: No veď aj teraz mnoho kapitalistických firiem krachuje a zamestnanci si musia hľadať prácu inde. Navyše teraz aj fungujúce fabriky sa zatvárajú a presúvajú za lacnejšou pracovnou silou, to by sa nestalo keby firmy vlastnili zamestnanci.

Vladimír: Ale v reálnom socializme neskrachujú firmy nikdy, lebo je plánovaná ekonomika, nie trhová.

Karol: Áno, ale aj v ekonomickej demokracii bude štát zamestnávateľom poslednej inštancie. Nebude to čisto trhová ekonomika, ale zmiešaná, lebo napríklad, je ťažko naplánovať módu, nemá zmysel určiť, že o rok budeme šiť červené tričká, ale ľuďom sa budú vtedy páčiť modré, na druhej strane sa dá naplánovať koľko bytov bude spoločnosť potrebovať.

Vladimír: Veď toto sa mi na tom kapitalizme najviac hnusí, je plno prázdnych bytov, ktoré postavili developery a nemajú ich komu predať, lebo chcú zarobiť viac a na druhej strane je plno ľudí bez domova, na ulici a vôbec by to tak nemuselo byť.

Karol: áno, s tým súhlasím, s tým súhlasí aj ekonomická demokracia.

Vladimír: ale ekonomická demokracia nijako nezabezpečí, aby tie samosprávy ešte v kapitalizme, nevytunelovali vlastný zamestnanci...chápeš...

Karol: ale veď to by sami seba okradli...

Vladimír: ale vieš ako je to u nás, vždy sa nájdu nejakí jedinci, ktorí podnik vykradnú na úkor druhých

Karol: ale veď tunelovanie vlastného podniku je trestné aj teraz v kapitalizme. A keď sú všetci majiteľmi, tak sa aj viac kontrolujú a je to o to ťažšie. Mnohé z posledných zamestnaneckých samospráv čo pred nedávnom vznikli vo svete tak práve ako reakcia na to, že ich súkromní majitelia vytunelovali a plánovali presunúť inde. Takže prax je práve v tomto iná.

Vladimír: hmm, znie to dobre...pár svetlých príkladov, ale nie je možné, aby celý svet fungoval na princípe samosprávnych firiem. Mne to príde ako keby sa mali ľudia z priemyselných fabrík nasťahovať do dreveníc a vyrábať pre vlastnú spotrebu, to nikto s tým nebude súhlasiť.

...V tej chvíli som už musel do debaty vstúpiť aj ja..

Ja: Vlado, to už väčšiu blbosť som nepočul, zrejme si nepočúval Karola poriadne, daj si radšej ďalšie pivo, bo už trochu nasilu vymýšľaš argumenty.

Vladimír: no hej, ešte jedno zvládnem :)

Ja: Podľa mňa sa zbytočne naťahujete kto má pravdu, veď zjavne Vám ide o to isté. O zmenu kapitalizmu na spravodlivejší systém. Karolovi myslím prekáža, že by do všetkého zasahovala jedna strana a Vladovi zase, že to nepovedal takto Marx. Keby ste ale obaja spravili v niečom kompromis a stavali na veciach, ktoré Vás spájajú a nie rozdeľujú, tak by ste možno aj mňa presvedčili a možno aj tú barmanku, že v prvom rade treba zmeniť tento systém.


4 komentáre:

kantor povedal(a)...

Som prekvapený kvalitou argumentácií, pretože poväčšinou si ľudia predstavujú zamestnanecké samosprávy ako niečo, čo môže byť "vytunelované" alebo ako firmu, v ktorej sa dá "poza chrbát ostatných" dostať k podielom a potom ju "sprivatizovať".

Obe chybné predstavy vychádzajú z doterajších negatívnych 26-ročných skúseností s družstevnou formou podnikania na Slovensku po roku 1990, keď aj mnohé "zamestnanecké akciové spoločnosti" boli tunelované svojimi manažérmi, napríklad uzatváraním nevýhodných nákupných zmluv či dodávateľských dohôd s korupčným pozadím.
Tieto "zamestnanecké akciovky" hlavne z 90.rokov sú už minulosťou a bolestivou skúsenosťou, že akciová spoločnosť nie je tou správnou formou pre zamestnancov a vylučuje kolektívne vlastníctvo (aj keď formálne to tak vyzerá...)
Rovnako i existujúce družstvá museli prejsť TRNSFORMÁCIOU na podielové družstvá podľa zákona č.42/1992 o transformácii družstiev na podielové ("pre napravenie krívd z kolektivizácie") a je len zaujímavé, že podľa tohto zákona sa prispôsobili aj výrobné a spotrebné družstvá, takže až družstvá vznikajúce teraz už nie sú povinné "transformovať sa".
Ale o tom takmer nik nevie.
Táto transformácia družstiev spôsobila, že družstvo síce má členov, ale tí nerozhodujú podľa princípu jeden zamestnanec = 1 člen = 1 hlas, ale podľa množstva podielov a keďže šikovní predsedovia družstiev a ich známi dokázali odkúpiť podiely ostatných, stali sa takto družstvá skrytými akciovkami, kde opäť rozhoduje "majiteľ" najvyššieho počtu podielov.

Na rozdiel od toho môžu byť dnešné družstvá bezpodielové ak sa na tom členovia dohodnú a tým pádom i bez možnosti nakúpiť či predať alebo dediť podiely.

Takýmto spôsobom potom zamestnanecká samospráva v podobe družstva podľa Obchodného zákonníka 531/1991 Zb. § 221 i dnes môže byť neobchodovateľnou spoločnosťou, s bezpodielovým majetkom, ktorý sa nedá zneužiť ani vytunelovať, ak členovia samosprávy ako vlastníci kontrolujú a rozhodujú sami o svojom majetku .

Klimeux povedal(a)...

Dobrá debata, ale je tu ešte zopár argumentov, na ktoré si zrejme Vladimír po tom ďalšom pivku už nespomenul (týkajú sa skôr samotnej formy vlastníctva, než polemizovania o prosperite družstva - o tej nepochybujem). Nechcem, aby to vyznelo, že silou mocou hľadám dôvody "prečo sa to nedá", naopak, podporujem myšlienku zamestnaneckých samospráv, lebo je to v súčasnosti najlepšia praktická ukážka, že individualizmus nie je vyspelejším a produktívnejším než kolektivizmus. Vykrikovať na prvomájových protestoch aký je kapitalizmus zlý, ale neponúknuť alternatívu je dosť chabé v porovnaní s budovaním ekonomickej demokracie... Ale... demokracia skutočne postihuje vlastný obsah pojmu, až keď nikoho nevylučuje z účasti, inak je to vždy akýsi "aténsky" model.. Vlastníctvo, ako Karol uviedol, síce je kolektívne - avšak relatívne kolektívne (to je napokon vždy, celý vesmír nezahrnieme do svojho projektu... ale ide o to kolektivizovať ho v rámci možností najviac ako sa dá). V takejto podobe je to však anarchistický ostrov, autonómna oblasť, Nová Harmónia...
Socializmus nie je podľa mňa len kolektívne vlastníctvo, ale tiež určitý spôsob (politického) prerozdeľovania vytvoreného nadproduktu medzi neproduktívnych členov spoločnosti (narozdiel od súčasnej podoby "prerozdeľovania" založenej na niečej svojvôli, na práve silnejšieho, na jednostranne nevýhodnej pracovnej zmluve a zákonoch trhu). Osamotené družstvá vlastnené zamestnancami viac než socializmus, či komunizmus pripomínajú "ekonomiku domácností", na ktorej v podstate stála tradičná spoločnosť po stáročia až kým nevznikol sociálny štát (možno to myslel Vladimír s tými „drevenicami“)... teda: roľník, postaraj sa s rodinou o seba ako vieš, ja ti ako feudál dám akurát trestné zákony, 3 dni mi odrobíte na panskom lebo za vás bojujem vo vojnách... v týchto časoch poroby, biedy a nedostatku boli ľudia nútení kolektívne si v rámci rodín alebo širších komunít (rôznych náboženských siekt a heréz) zabezpečiť obživu - a trebárs to mohli robiť i komunitne-demokraticky ako Husiti, ale stále to nebola socialistická forma organizácie spoločnosti ako celku. Podobné mi to príde i dnes - krízová situácia, kedy sú ľudia nútení sa odvracať od celospoločenských inštitúcií, ktoré sklamali ich dôveru a musia si hľadať alternatívne formy samoobživy. V podstate ide o nové budovanie spoločnosti zdola, ktoré plne podporujem za súčasných pomerov, ale je otázne, ako by koexistovali takto vytvorené družstvá s budúcou novou spoločnosťou (aby sa neopakoval Kronštadt).
Môžeme namietnuť - platia sa dane = aj ostatným (ne)členom spoločnosti plynú z existencie družstva výhody - z daní a odvodov možno financovať zdravotníctvo, kultúru, výstavbu... Ale... hoci pre dôchodcov, študentov, chorých, mamičky atď. plynú tieto výhody, sami nemajú možnosť priamej participácie, nakoľko sú vylúčení z rozhodovania - ak by sa napr. členovia družstva svojvoľne rozhodli zmeniť jeho právnu formu na akciovku s obchodovateľnými podielmi (i keď prečo by to robili? :D), spoločnosť nemá voči tomu ako zasiahnuť. Z tohto hľadiska je potrebná aspoň minimálna hierarchia v podobe autority, ktorá stojí nad všetkými (ústava) a zaručuje, že k takejto svojvôli nepríde. Okrem toho ale spoločnosť nemôže ani rozhodnúť, čo s nadproduktom (okrem stabilne určených daní, ktoré nemusia pokryť spoločenskú potrebu), či by napr. nemalo byť z neho zadotované iné, neziskové odvetvie služieb, alebo naopak, či by práve danému podniku nemala byť poskytnutá finančná pomoc (a práve toto plánované prerozdeľovanie statkov by malo byť demokratizované - čo považujem za naplnenie pojmu demokratickej ekonomiky - čo sa žiaľ nestalo vo východnom bloku).

Klimeux povedal(a)...

POKRAČOVANIE:
Toto všetko uvádzam len preto, že by sme možno mali uvažovať dva kroky dopredu namiesto jedného... ten jeden je perfektný, i podľa toho čo čítam, v poslednej dobe sa doslova spustila lavína "Coopindustrií" v zahraničí, verme, že sa spustí i u nás. Ten druhý krok je potom, ako z autonómnych ostrovov slobody vytvoriť spoločnosť. Či príde "bod zlomu", alebo či sa to celé naopak "zlomí" na tom, že si v rámci jednotlivých odvetví začnú samotné družstvá konkurovať a viesť medzi sebou neľútostný regionálny boj, ako drobné nemecké kniežatstvá v stredoveku alebo ako africké kmene (a on to skutočne nemusí byť len boj ekonomický, ale kľudne aj vojenský).
Nemyslím si, že by bolo správnou cestou iba kvôli tomuto zanevrieť na celý projekt zamestnaneckých samospráv a len sedieť, chudobnieť a čakať na revolúciu, ktorá možno nikdy nepríde... Otázne je, či je vôbec masa chudobných schopná postaviť revolúciu na niečom hlbšom, než len na obecnej nespokojnosti s vlastnou chudobou - akonáhle potom vzrastie ich životná úroveň, pošlú celú revolúciu "do kytek" marx-nemarx... toho sme už boli svedkami mnohokrát (pozrime sa napr. na súčasný vývoj vo Venezuele alebo na Kube). Z tohto hľadiska by bolo možno lepšie oprieť revolúciu o triedu, ktorá už určitým majetkom disponuje, ako tomu bolo pri buržoázno-demokratických revolúciách 18. - 19. storočia, ktoré boli na 100% úspešné a vlastne iba politicky legitimizovali už dosiahnutý ekonomický úspech (v súčasnosti by takúto revolučnú triedu predstavovali členovia zamestnaneckých samospráv). Lenže tieto triedy by zasa skutočne demokratickú revolúciu nepodporili, lebo by ohrozila ich vlastné statky... Nuž neviem, možno na niečo prídeme vo štvrtok na pive...

Tomáš Klimek

david diczhazy povedal(a)...

Dakujem Tomas, za rozsiahlu analyzu. Kedze je toho viac co si napisal, tak sa vyjadrim vseobecne a nie ku konkretnym myslienkam.
- V podstate uplne zdielam tvoj nazor aj poukazanie na veci, kde sa treba zamerat je velmi trefne, dik, osobne si myslim, ze si len potvrdil alebo si nas priblizil k myslienke ekonomickej demokracie ako takej, lebo treba si uvedomit, ze ta teoria este nie je uzavreta a to su zvacsa body kde to este treba ujasnit. Samozrejme, asi to bude lepsie na osobnu debatu, tak sa tesim na stvrtok, ale som rad, ze niekto uvazuje tak zdravo kriticky a podla mojho nazoru velmi imteligentne.
-len doplnenie k tomu prerozdelovaniu: plny suhlas! socialilizmus je tiez hlavne o tom prerozdelovani, a ja kapitalizmus kritizujem hlavne kvoli prerozdelovaniu a taktiez Ekon. demokracia temu prerozdelovania pokryva uz teraz. Tretia crta Ekonomickej demokracie je Spolocenska kontrola investcii, nebudem to cele rozoberat ale je to v podstate druh priamej demokracie, kde ludia v danych regionoch rozhoduju co s tym nadproduktom, nie len zamestnanci druzstiev, ale aj dochodci, chory atd...najprv sa
zabezpeci chod statu a potom sa dalsie casti prerozdeluju stale nizsie, ono je to dlhsie...ale presne tato crta este nebola nikde odskusana a je to crta ktora by prisla po tom bode zlomu...
a dalej suhlasim, ze musi tam byt autorita a aj v ED to ma byt v ustave zakotvene. Pre mna ani nema vyznam bojovat, aby sa rozhodovacie prava o prerozdelovani nadvyroby presunuli od kapitalistov do ruk strany