pondelok 20. júna 2016

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 3/4

...Pokračovanie:

Budem pokračovať v prezentovaní môjho názoru, poviem to jednoducho, pokiaľ budete ,,zlepšovať“ podnikateľské prostredie v pozícií, kde máte zjavne veľkú nerovnosť, tak  v konečnom dôsledku len tú nerovnosť prehĺbite, nakoľko väčší hráči pohltia menších. Tieto výhody získajú opäť len tí najväčší hráči na slovenskom ekonomickom trhu, dnes už skoncentrovaný vo forme zjavne viditeľnej finančnej oligarchie, zároveň tým podľa môjho názoru nedôjde k vyriešeniu najväčších problémov našich miestnych ekonomík, akými sú vysoká nezamestnanosť, čoraz viac narastajúca nerovnosť a chudoba.

Tým nemám na mysli len dlhodobo marginalizované skupiny obyvateľov na našom území, ale dovolím si o hovoriť zjavne najmenšej sociálnej mobilite väčšiny obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky za posledné štvrťstoročie určite. Pokiaľ sme v období pred rokom 1989, ale neskôr požadovali a stále požadujeme demokraciu, mali by sme sa dnes vážne zamyslieť nad, tým, že nakoľko je spoločnosť v ktorej momentálne žijeme skutočne demokratická.



Určite si môžeme ,,požičať“ pre účely tejto práce najmä v akademickej sfére dobre známe vymedzenie polyarchie, teda politológmi(R.Dahl, Ch.Lindblom) určeným pomenovaním pre súčasne usporiadanie, ktoré sa žiaľ často mylne  ľudovo označuje za demokraciu. Alebo ako to vymedzil Schweickart(2010) súčasne zriadenie pomenúvané demokratickým, trpí naopak značným nedostatkom demokracie, nakoľko to uvádza na krajiny Západu, najmä USA, môžeme  v prípade Slovenskej republiky hovoriť o tom, že  to platí minimálne duplicitne.

Aj na príklade Slovenskej republiky môžeme vidieť, že politický predstavitelia ako na národnej, tak aj na regionálnej či miestnej úrovni zjavne neslúžia dostatočne ľuďom, ktorí im dali mandát, ale minoritnej vrstve vlastníkov kapitálu, ktorý takto čoraz viac aj prostredníctvom takzvaných neziskových organizácií ohrozujú fungovanie demokracie. Musím však uznať, že na najmä na miestnej úrovni, v malých obciach najviac, tento trend nie je až natoľko viditeľný a ich bližší styk s občanmi tu udržuje aspoň v akej takej miere zastupiteľskú funkciu demokracie. V nadväznosti na to by som navrhoval nepokračovať v neoliberálnych trendoch, neorientovať sa na pro-trhové(v zmysle pro-kapitálové) riešenia, ktoré zjavne zlyhávajú, ale prísť s niečím kvalitatívne iným.

Mám tým na mysli požadovať demokraciu nie len vo sfére politickej, ale aj v tej ekonomickej. Za vhodný považujem teoreticky vymedzený koncept ekonomickej demokracie v práci D.Schweickarta: Po kapitalizme ekonomická demokracia, , ktorý môžeme nazvať zjednodušene socializmom 21.storočia. Z tejto práce vychádza teoretický rámec, ktorý by mohol byť aplikovaný aj na celé územie SR, aj napriek  špecifikám, v ktorých sa v súčasnej situácii nachádzame.

Myslím tým najmä členstvo v Európskej únii, eurozóne, ale aj zjednodušene povedané situáciu v okolitom svete, v ktorom  v súčasnosti ako krajina fungujeme. Schweickart(2010) vymedzil pojem  ekonomická demokracia ako súčet troch základných čŕt : zamestnanecká samospráva, trh, spoločenská kontrola investícií.

Zamestnanecká samospráva znamená to , že ľudia pracujúci v podnikoch, ho skutočne aj riadia a kontrolujú práve prostredníctvom zamestnaneckej samosprávy, pričom každý zamestnanec v podniku disponuje rovnako ako ostatní jedným hlasom(žiaden jednotlivec nie je väčším vlastníkom podniku, ako ktorýkoľvek iný) . Treba však aj podotknúť, že sa ani náhodou nejedná o úplne rovnostárstvo v podniku, ale sú zohľadnené aj elementy ako zodpovednosť, či odborná kompetentnosť, čo sa odráža na rozdieloch v príjmoch medzi zamestnancami.

Nasledujúcu črtu trh netreba bližšie predstavovať, za dôležité potrebujem podotknúť, že v zmysle Schweickartovho konceptu sa jedná trh riadený sa princípmi ponuky a dopytu, teda zjednodušene povedané trh férovejší  ako ho poznáme dnes. Za nutné považujem len uviesť, že  táto predstava moderného socializmu sa týmto líši od jeho centrálne plánovanej verzie.

Posledná črta spoločenská kontrola investícií je sprevádzaná najmä : vytvorením národného investičného fondu, neexistenciou špekulatívnych súkromných búrz a bánk, čim sa vytvoria podmienky pre spoločensky investované (skôr v zmysle prerozdeľované) prostriedky do jednotlivých regiónov, pričom tento proces môže byť riadený buď centrálne, ale čo by mohlo byť výzvou aj regionálne.

Ako som vyššie uvádzal miestne ekonomiky sa pod tlakom krízy dostali do početných problémov, pričom mnohé z nich sa si dovolím tvrdiť zdajú byť z pohľadu doterajších skúseností, aspoň z môjho uhľa pohľadu ako neriešiteľné. Riešením pre problémové miestne ekonomiky by mohlo byť budovanie, ako uvádza Blaha(2009) kooperatív, u nás sa zvykne používať aj pojem družstvo.

Nemysli sa tým iba družstvo poľnohospodárske, či bytové ako sa u nás tento pojem často chápe. Okrem tohto verejne úzko vyprofilovaného videnia pojmu družstvo, považujem za nutné uviesť ešte ďalšie negatívum, ktoré sa s družstvami v hlavách mnohých bežných ľudí chápe a to je historická skúsenosť s násilnou kolektivizáciou v minulosti na našom území .

Avšak aj napriek týmto skutočnostiam považujem za vhodné  minimálne v teoretickej rovine sa týmto konceptom venovať. V súvislosti  konkrétne s miestnymi ekonomikami v jednotlivých regiónoch budovaním takýchto kooperatív, stojacích na princípoch kolektívneho vlastníctva v rôznych odvetviach ekonomiky by sa nám podarilo vyzdvihnúť marginalizované regióny a zlepšiť tým kondíciu miestnych ekonomík.

....pokračovanie v ďalšom článku

Autor: Dušan Deák

Žiadne komentáre: