pondelok 16. mája 2016

Ekonomická demokracia je reálnou alternatívou k ekonomike kapitalizmu 21.storočia

Kritici “reálneho socializmu” i byrokratického modelu socializmu hneď po prvom definovaní prvkov ekonomickej demokracie vytiahnu argumenty o tom, že tento systém už raz skrachoval a preto vraj nie je realizovateľný.V tom sa vzácne zhodnú antikomunisti spolu so stúpencami kritiky socializmu do roku 1989 a zabúdajú, že chcú porovnávať neporovnateľné - porovnávať východiská poslednej dekády 20.storočia a vtedajšej geopolitickej situácie s východiskami druhej dekády 21.storočia a geopolitickým vývojom vo svete teraz, po roku 2014.


Tu je potrebné uviesť, že akákoľvek podobnosť je náhodná predovšetkým preto, lebo ekonomický model ekonomickej demokracie vytvárame na základe iných východísk ekonomickej a spoločenskej reality, teda reality finančnej krízy a rozloženia hospodárskej sily sveta v druhej dekáde 21.storočia a ku cti môže poslúžiť práve vedomie si historickej skúsenosti ako sa budoval ekonomický systém “reálneho socializmu”. A že základným "stavebným kameňom" ekonomickej demokracie sa stávajú firmy v kolektívnom vlastníctve svojich zamestnancov - teda členov družstiev, to je predsa dôkaz ako sa dokáže presadiť priama demokracia v hospodárskej praxi a ako sa iniciatíva "zdola", od ľudí, dokáže životaschopne ujať funkcie hospodára.


Nevytvárame model bez trhu, naopak, trh je súčasťou ekonomiky, Akurát, že trh tu nie je definovaný monopolnými zmluvami a korporátnym rozdelením kontinentov, ale je definovaný ako vzájomne výhodný a spoločnosti prospešné prostredie pre korektnú čiže férovú výmenu tovarov a služieb. Faktom je, že tu odpadá trh kapitálu a na minimum sa obmedzuje "trh práce". 

Ekonomická demokracia ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ale práve dôrazom na zamestnaneckú samosprávu a kooperáciu zamestnaneckých samospráv medzi sebou a s verejnou samosprávou sa vyvaruje vytváraniu mocenských štruktúr byrokratického socializmu, nevytvára centrálne plánovací systém ekonomiky, ale nesnaží sa ani o monopolný vplyv ako korporácie a o silové a právne neprekonateľné vytváranie konkurencie globálneho "hráča". Model ekonomickej demokracie zapracúva dobré skúsenosti s regulovaním verejných investícií a trhu získané na nadštátnej úrovni povedzme krajín EU i vo verejnej správe (v municipálnom usporiadaní). Samozrejme, berie si skúsenosti z tých dobrých vzorov do roku 2014.

Model ekonomickej demokracie sa na rozdiel od “reálneho socializmu” i od kapitalizmu bude musieť zaobísť bez inštitútu námezdnej práce a to ho bude predovšetkým odlišovať od sovietskeho modelu resp. od nášho čs. modelu “reálneho socializmu”.A už vôbec od kapitalizmu 21.storočia. 

Napriek tomu by som odporúčal mnohé skúsenosti a prvky, ktoré sa v tej etape nášho socializmu osvedčili, preskúmať a skorigované zapracovať. Nejde iba o schopnosť bilancovať náklady tak, aby bolo možné prednostne rozvíjať určité spoločensky potrebné výroby a odbory (ako by sa to dnes zišlo pri potravinárstve v sebestačnosti a bezpečnosti potravín, ale i v zdravotníctve pri výrobe a distribúcii liekov či rozvíjaní zdravotníckych zariadení, atď.  Ak napríklad D.Schweickart nachádzal vzor zamestnaneckej samosprávy v družstevnom systéme španielskeho Mondragonu, my predsa máme vzory v agrokombinátoch, vyspelých družstevných hospodárstvach za ČSSR na konci osemdesiatych rokov 20.storočia, do ktorých v priebehu 20-25 rokov od 70.rokov prerástli pôvodne chudobné a na štátnu pomoc odkázané Jednotné roľnícke družstvá, v ktorých samospráva napriek zasahovaniu štátnych a straníckych orgánov dokázala prosperovať tak, že umožnila rozvíjať vidiecke sídla dovtedy nevídaným spôsobom, zabezpečovala vysoké investovanie cez spoločenskú spotrebu družstiev do sociálnych služieb, kultúrnych a športových potrieb i do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, pričom v tých najefektívnejších investovanie pokračovalo smerom k rozširovaniu výroby do priemyselnej oblasti i medzištátnej kooperácie (fenomén JZD Agrokombinát Slušovice, ale bolo tu i mnoho ďalších po roku 1990 zlikvidovaných agrokombinátov a združení poľnohospodárskych družstiev, ktoré už výrazne prekračovali len oblasť poľnohospodárskej produkcie, napríklad Agrokombinát Lehnice. Skôr to už bol celý družstevný sektor, ktorý prerastal v poslednej ekonomickej socialistickej reforme v 1988 do agropriemyselného komplexu po okresoch i krajoch celej ČSSR. A až nedávno bolo odhalené, že úspechy vzorového AK JZD SLUŠOVICE sa vlastne stali predlohou pre agropriemyselnú reformu čs.poľnohospodárstva, ktorá sa mala spustiť k 1.januáru 1990. 

Ak bolo potrebné politicky pri reštaurácii kapitalizmu celý tento vyspelý a samostatný agropriemyselný sektor zlikvidovať, pravdepodobnou príčinou boli obavy nových elít, ktoré sa dostali k moci po novembri 1989, že družstevný sektor by sa stal silnou a možno i víťaznou konkurenciou voči zahraničným investorom na vznikajúcom voľnom trhu aspoň v Československu a to nás oprávňuje venovať sa skúmaniu a na základe toho zdokonaľovaniu tohto typu samosprávneho podniku v ekonomickej demokracii u nás na vidieku v agrosektore, v potravinárskom priemyselnom sektore, ale i v agroturistike, v spotrebiteľských a komunálnych priemyselných i remeselných službách, a to bez toho, aby musela prebehnúť nejaká “násilná kolektivizácia”, ktorá nás bolí ako hriech z 50-tych rokov.


Dnešná tvorba kolektívneho vlastníctva skôr bude iniciatívou nemajetných zamestnancov, ktorých vlastníci "pošlú do chudoby" zrušením výroby či krachom firmy, alebo malých a drobných živnostníkov, ktorí pochopia, že kooperovaním a združovaním síl dokážu vytvoriť pre lokálnu potrebu a pre miestne až republikové trhy dostatočne stabilný okruh - moderne nazvané "klaster" schopný bez nutnosti konkurovať svetu hospodáriť s dobrými hospodárskymi výsledkami a poskytovať sebe i okoliu dostatočnú obživu.

Lebo toto "podhubie" bude potrebné aj pre prípad, že svetová finančná kríza prerastie v nejaký nečakaný kolaps trhov a globálnej ekonomiky, alebo nastanú poruchy spôsobené vojenskými konfliktmi či prírodnými katastrofami. Voči tomuto sa Slovensko musí postaviť a tvoriť si svoje zabezpečenie samo, žiadne "helikoptéry z Bruselu" ani humanitné konvoje nám nepomôžu ak nastanú globálne poruchy ekonomiky.

Ing.Peter Zajac-Vanka, 1955 

1 komentár:

Nobert Treschuk povedal(a)...

haló
Som obchodník, akcionár vo finančných inštitúciách, bankách a mimovládnymi organizáciami po celom svete. V nadväznosti na finančnú krízu, ktorá ohrozuje súčasnej ekonomiky, miera nezamestnanosti rastie každým dňom, v spolupráci so svojimi bankári rozhodol som sa, aby pôžičky 10.000 eur na 50 miliónov eur na čestní ľudia, ktorí napriek ich mesačného príjmu sa snaží dokončenie projektu alebo na uspokojenie ich základných potrieb. Tu sú jediným kontaktným že pomôžem ti: nobertreschuk68@gmail.com
  Úroková sadzba z úverov je (3%) veľmi výhodných úverov a dodacie podmienky sú veľmi jednoduché. Prosím, napíšte mi pre viac informácií: nobertreschuk68@gmail.com