streda 22. júna 2016

Globálne verzus lokálne....Globálne krízy a ich dopad na miestnu ekonomiku 4/4

...pokračovanie:

Nakoľko situácia žiaľ je nasledovná, že po des-industrializácií mnohých oblastí Slovenskej republiky, následne nevybudovanej infraštruktúre sa javia tieto regióny ako zjavne nepríťažlivé pre zahraničný veľkokapitál, čo môžeme vidieť už dlhšiu dobu. Situáciu v daných regiónoch zhoršila samozrejme už vyššie spomenutá emigrácia obyvateľov za prácou, ale aj značné starnutie obyvateľov v daných oblastiach, čo úzko korešponduje s dlhodobo negatívnymi demografickými trendmi. Pokiaľ by sme pokračovali v realizovaní politiky na báze statusu quo, tak by sme museli obyvateľov v daných oblastiach ešte mohutnejšie dotovať sociálnymi dávkami(ktoré dnes nepovažujem za priveľké), alebo jednoducho by nám tieto vymedzené územia padali ešte hlbšie do ekonomickej a sociálnej recesie.

Takéto podniky  sú správnou odpoveďou  nie len na súčasnú krízu kapitalizmu z pohľadu miestnych ekonomík, no zároveň sú o mnoho sociálne spravodlivejšie a vzhľadom k vlastníckemu vzťahu pracovníkov môžu byť aj efektívnejšie.



Som si vedomý, že vyššie uvedené tvrdenie naráža na klasickú predstavu súčasnosti, že jedine kapitalistické podniky môžu byť efektívne a všetko ostatné je vsúvané do pomyselného priestoru nezmyslov, utópii a podobne označovaných záležitosti.  Na Slovensku viac ako v západných krajinách je považovaný kapitalizmus za nevyhnutnosť, za niečo o čoho neexistencií  nemá zmysel diskutovať.

Toto považujem za naše, no nie len naše špecifikum, aj z dôvodu toho, že sme aj našom území už mali spoločnosť, ktorá bola post kapitalistická, a doteraz je vedome prezentovaná v každom ohľade zväčša negatívne  Tým mám samozrejme na mysli, už vyššie spomínaný v odbornej literatúre označovaný reálny socializmus, ktorý bol sprevádzaný centrálne plánovaným riadením, čo by som nepovažoval za problém, avšak jeho markantným negatívom bola minimálne politicky autoritatívne, často až totalitne usporiadaná spoločnosť. Napriek tomu všetkému, by mohol byť  koncept takýchto kooperatív  zaručene vhodným pre budovanie malých a stredne veľkých podnikov.

Úspechom by určite najmä v prvotnej fáze realizácie mohlo byť aspoň  preberanie krachujúcich podnikov do režimu zamestnaneckej samosprávy, ale rozhodne aj budovanie spočiatku najmä menších družstiev(v zmysle kooperatív) . Po prvých fungujúcich kooperatívach, by sa tento signál vyslal ďalej do okolia, čo by tlačilo na vytváranie ďalších kooperatív, čím by sme takto mohli vytvoriť komplexnejšiu a fungujúcu sieť kooperatív aj v rámci súčasného u nás v podstate iba kapitalisticky fungujúceho hospodárstva.

Takýto proces by sme mohli teoreticky označiť ako proces budovania socializmu zdola. Čo je však podstatnejšie, ako sú rôzne teoretické vymedzenia je to, že regióny, ktoré dnes označujeme ,,hladovými“ dolinami a ktorým podľa môjho názoru zlepšením podnikateľského prostredia nepomôžeme, by sme takto mohli navrátiť ich niekdajšiu kondíciu. Za rozhodne dôležité ešte považujem určite podotknúť, že vyššie uvedený model kooperatív, nie je iba teoretickým modelom, ale má zastúpenie aj vo fungovaní v reálnych prípadoch.

Najväčším príkladom takto fungujúceho podniku je Mondragón, okrem toho môžem uviesť ako príklad preberanie podnikov zamestnaneckými samosprávami v USA, Južnej Amerike, Grécku, budovanie takýchto alternatív v minulosti najmä v Škandinávskej Európe, Portugalsku, Nemecku, či Austrálii(Blaha,2009).

Okrem toho, by som rozhodne ešte rad dodal, že takéto koncepty akými sú kooperatívy, či Schweickartom vymedzený model ekonomickej demokracie, sa rozhodne netýkajú len ekonomickej sféry v užšom zmysle, ale naopak sú celospoločenskými  výzvami do budúcna, čo sa môže javiť ako nemožne, tak podľa môjho názoru aj pre Slovenskú republiku. Na záver by som ešte rád dodal, že ekonomická demokracia, nech už býva v literatúre označovaná rôzne  môže byť samozrejme predurčená aby bola prepojená so samosprávou, z čoho vzniká, model, ktorý by samozrejme zahrňoval aj participatívny rozpočet.

V odbornej literatúre sa vyskytuje množstvo modelov, ktoré by mohli byť podľa potreby konkrétnej krajiny, v našom prípade konkrétneho regiónu realizované rôzne. Súčtom takýchto opatrení by bolo posilnenie rozmeru demokracie. Otázkou však ostáva, či v našich podmienkach  v súčasnosti  existuje požiadavka na posilnenie demokracie, nakoľko viditeľne dochádza k javom, ktoré tomu skôr odporujú. Napriek  tomu sa, ale za prvé situácie môže zmeniť, či už to budú sprevádzať negatívne sprievodné znaky (vojna, násilný rozpad momentálne fungujúceho systému, revolúcie, ktoré môžu byť samozrejme aj legitímne) ale naopak transformačné a progresívne javy.

....pokračovanie v ďalšom článku

Autor: Dušan Deák

Žiadne komentáre: