Proletári na celom svete sa spájajú a preberajú do svojho vlastníctva továrne

Od Istanbulu po Barcelonu sa šíri družstevné hnutie a zamestnanci oživujú to, čo pochovali ich šéfovia.

Heslo z 19. storočia dostáva v tom 21. svoj nový zmysel. Proletári na celom svete sa skutočne spájajú, aspoň niektorí z nich.

Hospodársky útlm, vyvolaný finančnou krízou v roku 2008, zasiahol obzvlášť tvrdo južnú Európu, kde značne poklesla výrobná produkcia a silne vzrástla nezamestnanosť. Mnoho fabrík zatvorilo svoje brány. Avšak niektorí zamestnanci, približne v 500 miestach po celom kontinente - najviac v Španielsku, ale aj vo Francúzsku, Taliansku, Grécku a Turecku - odmietli korporátny bozk smrti.

Formou vyjednávania, ale niekedy aj okupáciou podnikov, prevzali výrobu do vlastných rúk a napodobnili hnutie, ktoré po niekoľko rokov prosperovalo v Argentíne.

Vo Francúzsku sa od roku 2010 každoročne premenilo na zamestnanecké samosprávy asi 30 firiem. Väčšinou išlo o menšie podniky - od opravovní telefónov po výrobcu zmrzliny. Španielska družstevná konfederácia Coceta uvádza, že len v roku 2013 bolo bývalými zamestnancami prevzatých do vlastníctva asi 75 španielskych podnikov, čo je zhruba polovica celoeurópskeho súčtu.

V Marseille sa vlani zišlo 200 delegátov podnikov, vedenými zamestnancami, z viac ako tucta krajín - vrátane argentínskych pionierov, ktorí tamojší ekonomický krach na prelome storočia riešili často prevzatím podnikov do zamestnaneckého vlastníctva (fabricas recuperadas) a dnes tam 60 000 pracovníkov riadi 5-6 tisíc podnikov. Tento rýchlo sa šíriaci fenomén sa stal témou akademických štúdií.

Neexistujú snáď ani dva samosprávne podniky, ktoré začínajú za rovnakých podmienok a mnohé čelia beznádejným situáciám: byrokratické prekážky alebo úradné lehoty, ktoré môžu oneskoriť či dokonca zablokovať spustenie výroby; právnemu odporu bývalých majiteľov; trvalo nevľúdnemu ekonomickému prostrediu; zastaraniu strojového vybavenia; či produktom, po ktorých už nie je dopyt. Celoživotní odboroví militanti sa prvýkrát v živote ocitajú v situácii, keď musia urobiť závažné obchodné rozhodnutia.

Ale mnohé - aspoň v súčasnosti - úspešne fungujú.


Priklady
1. Francúzsko: Rozhodli sme sa bojovať
2. Grécko: družstevníctvo je o rovnosti
3. Argentína: spočiatku to bolo tvrdé
4. Turecko: Teraz chodíme do práce radi